2022

Balažiová B, Kuková Z, Mišíková D, Novosedlíková K, Dallos T. Real-life vaccination coverage in Slovak children with rheumatic diseases. Front Pediatr. 2022 Aug 12;10:956136.

doi: 10.3389/fped.2022.956136. PMID: 36034574; PMCID: PMC9412159.

Komentár: Doc. MUDr. Tomáš Dallos, PhD., Detská klinika LFUK a NÚDCH v Bratislave

Prácu „Real-life vaccination coverage in Slovak children with rheumatic diseases“ publikovanú v rámci medzinárodného súboru prác o očkovaní detí s imúnne-sprostredkovanými ochoreniami vo Frontiers in Paediatrics v roku 2022 zrealizavala pani MUDr. Barbora Balažiová v rámci svojho doktorandského štúdia na Detskej klinike LFUK a NÚDCH (DK) v Bratislave.

V Reumatologickej ambulancii DK sa koncentrujú deti s reumatickými autoimunitnými a autoinflamačnými ochoreniami (najčastejšie juvenilnou idiopatickou artritídou, systémovými ochoreniami spojiva ale aj idiopatickou uveitídou). Naši pacienti dlhodobo užívajú imunosupresívnu liečbu konvenčnými aj biologickými chorobu modifikujúcimi liekmi (DMARD) ev. aj systémovými kortikoidmi, ktoré zvyšujú riziko v komunite získaných infekcií ako aj ich závažného priebehu. Pokles záujmu o povinné očkovanie, migrácia obyvateľov a čoraz častejší regionálny výskyt niektorých vysoko nákazlivých, ale očkovaním preventabilných infekcií, sú dôvody, prečo je očkovanie zásadným preventívnym opatrením v starostlivosti o detských pacientov s reumatickým ochorením. Vzhľadom na to, že najčastejšie reumatické ochorenie detského veku – juvenilná idiopatická artritída, sa často manifestuje už v batolivom a predškolskom veku, môže samotné ochorenie aj jeho liečba interferovať s veľkou časťou povinných očkovaní, ktoré sa vykonávajú v 2. a 5. roku života.

V priebehu 18 mesiacov sme systematicky a objektívne na základe zdravotníckej dokumentácie zisťovali stav očkovania našich pacientov. K dispozícii boli údaje od 156 pacientov, z ktorých vyplynulo, že 75% pacientov bolo kompletne očkovaných. U nekompletne očkovaných pacientov sme identifikovali príčiny chýbania očkovania: najdôležitejší prediktor chýbajúceho očkovania bola prebiehajúca imunosupresívna liečba. V prípade neživých vakcín nebolo vynechanie očkovania u väčšiny pacientov už medicínsky opodstatnené a mohlo byť doplnené. Najčastejšie a opodstatnene chýbajúcim očkovaním bolo preočkovanie vakcínou proti osýpkam, mumpsu a rubeole (MMR-booster v 11. roku života) (n=21). O bezpečnosti a účinnosti očkovania živou atenuovanou MMR vakcínou počas imunosupresívnej liečby svedčí zatiaľ len obmedzené množstvo vedeckých dôkazov a toto očkovanie mohlo byť podané len 3 deťom, u ktorých už pominuli dôvody odkladu očkovania.

Doplnením chýbajúcich očkovaní sa podiel kompletne očkovaných detí s reumatickým ochorením sledovaných v našom centre zvýšil na 86%. Ukazuje sa, že pre túto skupinu detí je zásadné, aby bola preukázaná bezpečnosť a účinnosť živej atenuovanej MMR vakcíny aj počas prebiehajúcej imunosupresívnej liečby. Pacientom sledovaným na našom pracovisku preto už ponúkame očkovanie MMR vakcínou aj počas liečby v rámci prebiehajúcej medzinárodnej multicentrickej prospektívnej štúdie.

Belvoncikova P, Maronek M, Gardlik R. Gut Dysbiosis and Fecal Microbiota Transplantation in Autoimmune Diseases. International journal of molecular sciences. 2022; 23(18): 10729. Q1

Publikáciu opisuje:

Mgr. Paulína Belvončíková

Ústav molekulárnej biomedicíny, Lekárska fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave

Tematika ľudského mikrobiómu v zdraví a patogenéze chorôb je v súčasnosti veľmi populárnym predmetom výskumu. Zdravé ľudské telo je kolonizované mikroorganizmami všetkých troch domén života. Napriek tomu, že práve mikro- a makroskopické huby sú najhojnejšími eukaryotmi biosféry, v našom mikrobióme tvoria len minoritnú časť. Úloha mikroskopických vláknitých mikromycét a jednobunkových kvasiniek, kolektívne označovaných ako tzv. mykobióm, bola dlhodobo v štúdiách mikrobiómu vedeckou komunitou opomínaná a dôraz sa kládol práve na baktérie. Tieto mikroskopické eukaryota boli v minulosti považované primárne za patogény, a nepredpokladal sa ich výskyt u zdravých ľudí. Počas posledného storočia bola síce prítomnosť kvasiniek u zdravých jedincov už známa, napr. na pokožke, ale ich výskum ako komplementárnej zložky mikrobiómu bol obmedzený len na tradičné kultivačné metódy, ktoré neodrážali autentické mikrobiálne zloženie v dôsledku vysokého percenta nekultivovateľných druhov.

Prelomovým obdobím výskumu mykobiómu bol nástup sekvenčných metód. Veľmi inšpiratívnou je štúdia profesora Ghannouma z roku 2010 venujúca sa zloženiu bazálneho mykobiómu ústnej dutiny 20 zdravých jedincov. Jedná sa o jednu z prvých publikácií venovaných orálnemu mykobiómu, ktorá inšpirovala ďalšie vedecké skupiny. Odvtedy počet publikácií obsahujúcich kľúčové slovo mykobióm každým rokom stúpa a jeho prítomnosť bola doposiaľ popísaná nie len v ústnej dutine a na pokožke, ale aj v gastrointestinálnom, urogenitálnom a dýchacom trakte. Najväčším záujmom výskumu je práve črevný mykobióm a jeho vplyv na imunitný systém. Nie je však vylúčené, že mykobióm osídľuje aj iné slizničné povrchy. 

Súčasné poznatky nasvedčujú tomu, že mykobióm zohráva zásadnú úlohu pri udržiavaní homeostázy a je zdrojom antigénov nevyhnutných pre stimuláciu imunity. Kolonizácia mykobiómom začína bezprostredne po narodení. Počiatočný mykobióm je ovplyvnený gestačným vekom novorodenca, pôrodnou hmotnosťou, spôsobom pôrodu a výberom materského mlieka či umelej výživy. Počas života človeka je zloženie mykobiómu ďalej ovplyvnené veľkým počtom endogénnych a exogénnych faktorov. Najdôležitejšími faktormi sú strava, telesná hmotnosť, vek, pohlavie a antibiotiká a antimykotiká. Komunikuje s ostatnými mikroorganizmami čreva prostredníctvom synergických a antagonistických vzťahov a podobne ako mikrobióm, môže byť súčasťou komunikačnej osi črevo-mozog (gut-brain axis). Zároveň môže kolonizácia čreva oportunistickými patogénmi u imunokompromitovaných jedincov viesť ku klinicky relevantným stavom.

Napriek tomu, že kultivačné metódy boli v posledných rokoch nahradené vysoko priepustným paralelným amplikonovým a celometagenovým sekvenovaním, výskum mykobiómu stále čelí niekoľkým metodickým a technickým limitáciám. Napríklad, rôzne metódy extrakcie nukleových kyselín, výber regiónu podliehajúceho  amplifikácii, sekvenačná metóda, či výber referenčnej databázy môžu zmeniť pohľad na výsledné zloženie bakteriálnej komunity.

Mykobióm síce tvorí menšinu kolonizátorov nášho tela, mali by sme venovať viac pozornosti jeho úlohe v zdraví a chorobe. Náš komplexný prehľadový článok sumarizuje doposiaľ popísané zloženie zdravého tzv. bazálneho mykobiómu piatich úsekov ľudského tela: gastrointestinálneho traktu, ústnej dutiny, pokožky, urogenitálneho a dýchacieho traktu. Rovnako tak popisuje endogénne a exogénne faktory, ktoré ovplyvňujú jeho zloženie počas života so zameraním na ochorenia, ktoré môžu byť dôsledkom jeho dysbiózy. Naša štúdia je doplnená a prehľadové schémy a detailné tabuľky zloženia. Veríme, že tieto znalosti sú kľúčové pre pochopenie procesov a kompozičných zmien v patogenéze ochorení.

Čagalová A, Tichá Ľ, Gaál Kovalčíková A, Šebeková K, Podracká Ľ. Bone mineral density and oxidative stress in adolescent girls with anorexia nervosa. European Journal of Pediatrics. 2022; 181(1): 311-321. Q1

Mentálna anorexia (anorexia nervosa – AN) je závažné psychosomatické ochorenie, ktoré je charakterizované významnou reštrikciou príjmu potravy a skresleným vnímaním vlastného tela. Už v našej predchádzajúcej štúdii sme poukázali, že dlhodobé hladovanie, nedostatok mikro- a makro-nutrientov a zvýšená fyzická a psychická záťaž prispievajú k vzniku oxidačného stresu (Kovalčíková a kol. Oxidative status in plasma, urine and saliva of girls with anorexia nervosa and healthy controls: a cross-sectional study. J Eat Disord. 2021;9(1):54). Pri oxidačnom strese aktivita pro-oxidačných procesov prevyšuje antioxidačnú kapacitu organizmu, čo vedie k oxidačnému poškodeniu makromolekúl ako proteíny, lipidy či nukleové kyseliny.

Pre vznik a rozvoj AN je typické obdobie neskorého detstva a adolescencie, ktoré predstavuje dôležitú periódu pre budovanie kostnej hmoty. Práve znížená denzita kostí je častou komplikáciou u pacientok s AN. Nutričná deprivácia a hormonálna dysregulácia spojená s hypogonádotropným hypogonadizmom zhoršujú mineralizáciu kostí, znižujú osteoformáciu a zvyšujú osteoresorpciu. V posledných rokoch sa hovorí aj o úlohe oxidačného stresu v metabolizme kostí. Voľné radikály blokujú aktivitu osteoblastov, indukujú apoptózu osteoblastov a osteocytov, čo vedie k zvýšenej osteoresorpcii, zníženej osteoformácii, a tak zníženiu denzity kostného minerálu (bone mineral density – BMD). Štúdie naznačujú, že voľné radikály stimulujú osteoresorpciu prostredníctvom up-regulácie ligandu pre receptor aktivujúci transkripčný faktor κB, RANKL, ktorý stimuluje diferenciáciu pre-osteoklastov na osteoklasty. Okrem toho, voľné radikály inhibujú aktivitu osteoprotegerínu, ktorý viaže a blokuje RANKL, čím inhibuje aktivitu osteoklastov, a tak zabraňuje resorpcii kostí.

Niekoľko štúdii preukázalo úlohu oxidačného stresu pri postmenopauzálnej osteoporóze. Avšak žiadna štúdia nepopísala vzťah medzi denzitou kostného minerálu a oxidačným stresom u dospievajúcich dievčat s AN. Predpokladali sme, že pacientky s AN majú narušenú antioxidačnú obranu a zvýšené oxidačné poškodenie biomolekúl, a tieto zmeny oxidačného statusu môžu prispievať k poruche mineralizácie kostí a zníženiu BMD.

V našej prospektívnej prierezovej štúdii bolo vyšetrených 43 dievčat s reštrikčným typom AN (priemerný vek 15,3 roka), ktoré boli diagnostikované podľa 5. vydania Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch (American Psychiatry Association. Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders, 5th edn. 2013). V kontrolnej skupine bolo zahrnutých 20 zdravých dievčat rovnakého veku. U všetkých dievčat sme analyzovali štandardné biochemické parametre, kostné markery a markery oxidačného stresu. BMD a obsah kostného minerálu (bone mineral content – BMC) boli vyšetrené pomocou duálnej röngenovej absorpciometrie (DXA). Koncentrácie markera kostnej tvorby (N terminálny propeptid prokolagénu 1 - PINP) a kostného obratu (osteokalcín) boli signifikantne nižšie u dievčat s AN ako u zdravých dievčat. Okrem toho, markery antioxidačného statusu (total antioxidant capacity – TAC, ferric reducing ability of plasma – FRAP) boli u dievčat s AN významne nižšie, zatiaľ čo markery oxidačného poškodenia proteínov (advanced oxidation protein products – AOPP, advanced glycation end products – AGEs) boli vyššie u pacientok s AN ako u zdravých dievčat. Pacientky s AN mali nižší BMC v proximálnej časti ľavého femuru, ako aj v celotelovom meraní bez zachytenia hlavy (total body less head – TBLH) ako zdravé dievčatá. Navyše sme pozorovali pozitívnu koreláciu medzi TAC a BMD Z-skóre v oblasti lumbálnej chrbtice, proximálneho femuru a TBLH.

Naša štúdia po prvýkrát dokazuje, že dospievajúce dievčatá s AN majú zníženú BMD a zmeny kostného metabolizmu už v čase stanovenia diagnózy. Znížená denzita kostného minerálu súvisiaca s narušením redox rovnováhy v dospievaní je závažným nálezom, ktorý môže viesť k rozvoju osteoporózy a zvyšuje riziko patologických zlomenín.

Gaál Kovalčíková A, Janovičová Ľ, Hodosy J, Bábíčková J, Vavrincová-Yaghi D, Vavrinec P, Boor P, Podracká Ľ, Šebeková K, Celec P, Tóthová Ľ. Extracellular DNA concentrations in various aetiologies of acute kidney injury. Scientific Reports. 2022; 12(1): 16812. Q2

Nárast prevalencie akútnych chorôb obličiek (acute kidney injury – AKI) predstavuje nielen medicínsky, ale aj socio-ekonomický problém. Na hodnotenie obličkových funkcií sa v klinickej praxi využíva stanovovanie sérových koncentrácii kreatinínu. Zmeny sérového kreatinínu však do značnej miery zaostávajú za poklesom obličkových funkcií, ktoré musia poklesnúť takmer o polovicu, aby došlo k jeho zvýšeniu. To bráni skorej diagnostike a intervencii ešte pred náhlym zhoršením obličkových funkcií. Pacienti mnohokrát prichádzajú k lekárovi v pokročilých štádiách AKI, čím sa zhoršuje ich prognóza, komplikácie súvisiace s AKI a zvyšuje riziko vzniku chronickej obličkovej choroby. Práve preto sa rôzne vedecké tímy, vrátane nášho, zaoberajú hľadaním skorších biomarkerov obličkových funkcií, ktoré by odhalili poškodenie obličiek ešte pred zhoršením ich funkcie. Nešpecifickým biomarkerom poškodenia tkaniva, ktorý vzbudzuje pozornosť vedeckej verejnosti je extracelulárna DNA (ecDNA). ecDNA sa uvoľňuje do cirkulácie u jadra (nukleárna – ncDNA) a z mitochondrií (mitochondriálna – mtDNA) pri rôznych procesoch bunkovej smrti (apoptóza, nekróza...) alebo z aktivovaných buniek imunitného systému v procese tvorby extracelulárnych pascí (neutrophil extracelullar traps – NETs). U zdravého jedinca je ecDNA pochádzajúca prevažne z krvných elementov dostatočne odbúravaná rôznymi mechanizmami, vrátane štiepenia deoxyribonukleázami (DNázy). Problém nastáva, keď sa pri rôznych patologických stavoch uvoľňuje naraz veľké množstvo ecDNA, ktorá nie je dostatočne rýchlo odbúravané. Keďže ecDNA obsahuje rôzne zložky, ktoré sú rozpoznávané vlastnými bunkami imunitného systému, umocňuje to zápal a poškodenie.

To, že ecDNA zohráva úlohu pri rôznych patológiách vrátane poškodenia obličiek je už známe. Viaceré štúdie dokázali, že pomocou ecDNA je možné predikovať komplikácie spojené s dialýzou, rejekciu štepu po transplantácii obličiek či vznik AKI po kardiochirurgických zákrokoch či pri sepse. V dostupnej literatúre sme však nenašli štúdiu, ktorá by sa zaoberala tým či existujú rozdiely v koncentrácii ecDNA a DNázy v plazme a moči pri rôznych príčinách, ktoré vedú k AKI. To bolo dôvodom uskutočniť našu štúdiu.

V našom „translačnom výskume“ sme u experimentálnych zvierat uskutočnili 3 rôzne animálne modely AKI (adenínová nefropatia, ischemicko-reperfúzne poškodenie – IRI a hemolyticko-uremický syndróm – HUS). Navyše sme uskutočnili klinickú časť štúdie, kde sme zahrnuli deti s rôznou etiológiou AKI (glomerulonefritída – GN, 4 deti; tubulointersticiálna nefritída – TIN, 11 detí; atypický hemolyticko-uremický syndróm – aHUS, 8 detí; iná príčina, 5 detí) a 27 zdravých kontrol. V animálnych modeloch, mali zvieratá s AKI významne vyššie koncentrácie plazmatickej ecDNA ako  kontroly (adenínová nefropatia – 5-krát, HUS – 4-krát a IRI – 1,5 krát). Celková ecDNA v moči bola v porovnaní s kontrolami vyššia pri adenínovej nefropatii a IRI (1300-násobne a 2-násobne). Všetky zvieratá s AKI mali navyše nižšiu aktivitu enzýmu, ktorý štiepi DNA – DNázy v moči ako kontrolné zvieratá, čo pravdepodobne súvisí s vyššou koncentráciou ecDNA. Podobne, v klinickej časti mali deti s AKI významne vyššie koncentrácie celkovej ecDNA v plazme, pričom najvyššie koncentrácie boli detegované pri TIN a aHUS. Keď sme sa zamerali na subcelulárny pôvod zistili sme, že koncentrácie ncDNA, ale nie mtDNA sú u týchto pacientov vyššie. Podobne, pacienti s AKI mali významne vyššie koncentrácie ncDNA aj v moči.

Naša štúdia ako prvá opisuje ecDNA, jej subcelulárny pôvod a DNázovú aktivitu pri rôznych etiológiách AKI. ecDNA má veľký diagnostický a prognostický potenciál. Sú však potrebné ďalšie štúdie zamerané na dynamiku a klírens ecDNA. Napriek tomu, naša štúdia vyzdvihuje potrebu translačného výskumu.

Rakovina močového mechúra je 10. najčastejšou rakovinou na svete. Prvotná diagnostika a dohľad nad si vyžadujú kombináciu invazívnych a neinvazívnych metód, ktoré sú finančne náročné a disponujú viacerými obmedzeniami. Cystoskopia s cytológiou a histologickým vyšetrením predstavujú štandardne používaný diagnostický postup. Vo vzťahu k nádorom močového mechúra boli študované mnohé biomarkery (napr. proteíny, gény a RNA). Tento nový trend začína metódami tekutej biopsie, ktorá umožňuje zber vzoriek hlavne neinvazívnym spôsobom. Cell-free (bezbunková) DNA, nekódujúca RNA a ďalšie subcelulárne štruktúry sú v týchto časoch skúmané v asociácii s najlepšou prediktívnou a diagnostickou hodnotou. V tomto prehľade sme sa zamerali na publikované génové mutácie, najmä vo fragmentoch DNA, ale aj epigenetické modifikácie a nekódujúce molekuly RNA (ncRNA) získané tekutou biopsiou. Avšak napriek značnému úsiliu výskumníkov zostáva cytológia v kombinácii s cystoskopiou zlatým štandardom pre diagnostiku nádorov močového mechúra. 

 

Súčasné trendy v identifikácii miRNA, cfDNA a iných subcelulárnych štruktúr, jednotlivých alebo v kombinácii (panel) nadobúdajú popularitu a tým aj značne rozširujú množstvo poznatkov v tejto problematike. Tieto metódy môžu byť tým správnym spôsobom, ako identifikovať nové spoľahlivé biomarkery pre diagnostiku a manažment aj iných nádorových ochorení, ich predispozície alebo šance na recidívu. Tieto informácie budú mimoriadne potrebné pre pacientov a zdravotníckych pracovníkov.

Kuruc, R., Szórádová, A., Šikuta, J., Mikuláš, Ľ., Šidlo, J.

A Comparative Study of Intravital CT and Autopsy Findings in Fatal Traumatic Injuries. Healthcare (Basel). 2022; 10(8): 1465. Q2

 

Uvedená práca je retrospektívno-prospektívna štúdia zameraná na porovnanie traumatických nálezov zistených pri poslednom antemortem CT vyšetrení a pri štandardnej konvenčnej pitve. 

Trauma je jedným z vážnych, nielen zdravotných, problémov súčasnej doby. V  21. storočí zomiera každý rok na celom svete v dôsledku traumy približne 4,5 milióna ľudí. Ďalšie milióny ľudí, ktorí traumu prežijú, majú trvalé postihnutie a následky. Napríklad v roku 2017 zomrelo na následky zranení sa na celom približne 4,5 milióna ľudí, čo zodpovedá približne 8,0 % zo všetkých úmrtí. V rokoch 2007 až 2017 došlo na svete celkovo k 20,1 milióna (18,7 - 20,8) úmrtiam v dôsledku neúmyselných zranení, 15,1 milióna (14,8 – 15,4) úmrtiam následkom zranení pri dopravných nehodách a 14,4 milióna (13,7 – 14,7) úmrtiam v dôsledku sebapoškodenia alebo medziľudského násilia. 

Počas niekoľkých posledných desaťročí došlo k významným zlepšeniam v rádiológii vďaka zavedeniu a optimalizácii techník, ako je počítačová tomografia (CT) a zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI). Tieto zvýšili kontrast aj rozlíšenie a ponúkli bezkonkurenčné možnosti pre 2D a 3D zobrazenie ľudského tela.  Počítačová tomografia sa v praxi používa aj na vyšetrenie a diagnostiku traumatických zmien, v súčasnej modernej klinickej medicíne zohráva CT významnú diagnostickú úlohu, pričom počet CT vyšetrení sa v klinických podmienkach neustále zvyšuje. Veľkou výhodou CT je dostupnosť, rýchlosť a relatívne vysoká diagnostická presnosť. CT ponúka špecifické informácie o oblasti a rozsahu poškodenia vnútorných orgánov a tkanív, najmä kostí.  U pacientov s ťažkou traumou sa celotelové CT (WBCT), ktoré odhaľuje aj minimálne „skryté“ poranenia, stáva čoraz viac štandardnou diagnostickou technikou. Okrem rýchlosti je hlavnou výhodou WBCT včasná dostupnosť diagnózy pred rozhodnutím o manažmente liečby pacienta. Rýchle a presné rozpoznanie traumatických zmien je mimoriadne dôležité pre úspech liečby a život pacienta. Bez presnej diagnózy založenej na dôkazoch totiž neexistuje účinná liečba.

Pitva je špecializovaný lekársky výkon, konečný diagnostický test, doteraz uznávaný zlatý štandard v diagnostických metódach, s predpokladanou 100 % senzitivitou na zistenie príčiny smrti a 100 % špecificitou na jej vylúčenie. Pretrvávajúca hodnota pitiev neznamená, že medicína nedokázala napredovať, ale skôr to, že každý pokrok prináša nové výzvy a nové neznáme. Pitva naďalej zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji lekárskej praxe a vedy. Podľa rozsiahlej štúdie sa preukázalo, že vo výskumných prácach publikovaných v rokoch 1966 až 1993 bol zaznamenaný nárast informácií získaných z pitiev až o 220 %. U pacientov s traumou sa význam pitvy stáva prvoradým v prípadoch takzvaných „zmeškaných“ diagnóz. Skutočný výskyt klinicky „zmeškaných“ diagnóz pri úmrtiach súvisiacich s traumou nie je známy, pretože sa odhaduje, že pitva sa vykonáva len asi v 50 % týchto prípadov. Niektorí lekári sa domnievajú, že diagnostika pomocou moderných zobrazovacích metód sa zlepšila natoľko, že pitvy už nie sú potrebné. V západných krajinách klesla miera pitvanosti u pacientov, ktorí zomreli v zdravotníckych zariadeniach, na rekordne nízku úroveň, zatiaľ čo frekvencia veľkých chýb v klinických diagnózach sa za rovnaké obdobie viac ako zdvojnásobila. Výsledky viacerých štúdií ukazujú, že vyšší počet pitiev má za následok zlepšenie presnosti klinických diagnóz.

Použitie rádiológie v súdnom lekárstve na Slovensku, na rozdiel od mnohých štátov Európy či sveta, je do dnešnej doby obmedzené iba na konvenčné röntgenové vyšetrenie. V 90-tych rokoch minulého storočia vznikol vo Švajčiarsku projekt tzv. virtuálnej pitvy - Virtopsy,  s cieľom zvýšiť vedeckú hodnotu pitvy, zvýšiť význam a kvalitu vo forenznej oblasti. Termín Virtopsy vznikol z výrazov virtuálny a pitva; virtuálny je v tomto ponímaní odvodený z latinského slova „virtus“, čo znamená „užitočný, efektívny a dobrý“. Projekt Virtopsy sa teda zrodil z myšlienky aplikovať nové zobrazovacie rádiologické techniky v súdnom lekárstve. Cieľom projektu bolo zhodnotiť, či možno pokrok v zobrazovacích rádiologických technikách preniesť do štandardizovaného a nedeštruktívneho forenzného vyšetrovania a hodnotenia. Doteraz zaznamenané výsledky z mnohých odborných publikácií však ukazujú, že posmrtné vyšetrenie modernými rádiologickými technikami (CT, MI) má svoje silné, ale aj slabé stránky a isté obmedzenia, a to najmä pri interpretácii výsledkov zobrazovania, kde existujú významné úskalia. Jednými z najdôležitejšími nevýhodami „virtuálnej pitvy“ je, že nedokáže diagnostikovať všetky patologické stavy a chorobné zmeny, najmä zlyhanie srdca, pľúcny edém, väčšinu pneumónií či ischemickú chorobu srdca - teda zmeny, ktoré sú pomerne časté pri náhlej alebo neočakávanej smrti. Taktiež nedokáže diagnostikovať niektoré zásadné traumatické nálezy. Podľa doterajších výsledkov a skúseností možno pomocou virtopsie detegovať približne 75 % príčin všetkých úmrtí.

 

 

                   

Stacionárny RTG prístroj na Súdnolekárskom                     Pojazdný RTG prístroj s nepriamou digitalizáciou na

pracovisku ÚDZS v Bratislave                                                Súdnolekárskom pracovisku v Bratislave

                                                                                                      

                  

                                     Virtobot na virtopsiu - 3D skenovanie povrchu tela,                          Virtuálny pitevný stôl  Viz Touch^TM

                                     PMCT a posmrtný odber tkanív na ďalšie vyšetrenia      

 

 Nakoľko na Slovensku doteraz nie je možnosť posmrtného vyšetrovania pacientov modernými rádiologickými zobrazovacími metódami, autori sa rozhodli porovnať traumatické nálezy zistené pri poslednom CT vyšetrení pacienta počas hospitalizácie v zdravotníckom zariadení s nálezmi zistenými pri konvenčnej pitve, a to vo vybraných prípadoch násilných úmrtí, t. j. úmrtí, ktoré nastali v príčinnej súvislosti s pôsobením násilia na telo. Pitva bola určená ako zlatý štandard diagnóz. Celý súbor štúdie zahŕňal 510 pacientov. Išlo o prípady úmrtí v súvislosti s izolovanou tupou traumou hlavy (308 prípadov), ďalej o polytraumu pri dopravných nehodách (133 prípadov) a pádoch z výšky (42 prípadov), strelné poranenia hlavy (11 prípadov), obesenia (10 prípadov) a poranenia ostrým predmetom (6 prípadov).  

Po vyhodnotení výsledkov v celkovom súbore analyzovaných 510 úmrtí bola zistená korelácia medzi pitevnými nálezmi a CT nálezmi v 384 prípadoch, čo predstavovalo 75,3 %. Diskrepancia medzi nálezmi bola zistená v 126 prípadoch, čo predstavuje 24,7 %.  Po opakovanom cielenom preskúmaní CT snímok klinickými rádiológmi sa miera nezrovnalostí znížila z 24,7 % na 17 %.

Veľkosť súboru a dôkazy získané z analýzy podskupín sú zaujímavé pre forenzné oblasti. Predovšetkým, aj keď sú výsledky väčšinou porovnateľné s údajmi poskytnutými inými štúdiami, práca ponúka užitočné informácie pre súdnych lekárov, ktoré opisujú diagnostické limity CT a výhody pitvy. Článok získal cenu Slovenskej súdnolekárskej spoločnosti ako najlepšia publikácia za rok 2022.

 

Natural Taxanes: From Plant Composition to Human Pharmacology and Toxicity. International journal of molecular sciences. 2022; 23(24): 15619. Q1

 

Nižnanský Ľ, Osinová D, Kuruc R, Hengerics Szabó A, Szórádová A, Masár M, Nižnanská Ž.

 

Keďže abstrakt, respektíve celý odborný článok je voľne dostupný na stránkach vydavateľstva, pokúsime sa opísať naše vedecké bádanie z trocha iného pohľadu. Ako aj naznačili v úvode pre publikačné okienko prof. MUDr. Juraj Payer, PhD., MPH, FRCP, FEFIM a prof. RNDr. Ivan Varga, PhD., vlastné vedecké bádanie je zvyčajne skryté a nie je navonok tak zjavné. Navyše je aj relatívne subjektívne. Bádanie nezahŕňa len experimentálnu časť, ale takmer vždy začína dlhými hodinami čítania všemožných odborných informácií, ktoré sú následne pretavené jednak do experimentálnej práce alebo do prehľadového článku. Prehľadové štúdie často končia závermi, kam by mal výskum smerovať alebo aké sú prínosy/nedostatky z doteraz pozorovaných výsledkov.

Uvažovanie o téme našej prehľadovej štúdie začalo, keď nás kontaktovala redakcia/editor časopisu s pozvánkou pre napísanie odborného článku v špeciálnom čísle. Tieto čísla majú zvyčajne tematické smerovanie, konkrétne pre nás to bola oblasť s názvom "Comeback to Natural Therapeutics in Modern Age: Insights into Molecular Modes of Action of Natural Products". V prvom kroku bolo potrebné rýchlo vybrať prírodné biologicky aktívne látky, ktoré sa v minulosti používali a zároveň aj stále používajú pre liečbu určitého ochorenia. Výber bol úzky, pretože sme chceli, aby táto látka mala definované terapeutické ale aj značné toxické účinky. Zároveň sme chceli mať s týmito látkami, s ktorými sme sa už v svojej praxi opakovane stretli v minulosti, ďalšie podrobnejšie praktické skúsenosti. Výzvou bolo, že väčšina takýchto látok už bola v literatúre dobre opísaná. Nakoniec sme vybrali biologicky aktívne taxány. Sú to látky izolované z rastlinného druhu Taxus (u nás známy ako Tis obyčajný, obrázok 1), ktorý sa nachádza na Slovensku takmer na ,,každom kroku,,. Látky z tejto rastliny sú často používané ako chemoterapeutiká pri liečbe nádorov prsníka, vaječníkov, pľúc, močového mechúra, prostaty, pažeráka a malígneho melanómu kože. Prítomnosť tejto látky však spôsobuje významné nežiadúce účinky ako anafylaxiu, hypersenzitivitu, neurotoxicitu, gastrointestinálnu, kardiovaskulárnu, hematologickú a renálnu toxicitu a toxicitu rôzne vplývajúcu na organizmus v závislosti od pohlavia. Nanešťastie je možné taxánmi sa aj otráviť, k čomu dochádza hlavne pri požití rôznych častí rastlín, či už náhodne, ale prevažne v suicidálnom úmysle. Celá rastlina, okrem šupky na jej červenom plode, je totiž vysoko toxická (obrázok 1).

Obrázok 1. Tis obyčajný (Taxus baccata) s červenými plodmi vyskytujúci sa hojne na území Slovensku.

 

 

V osnove rozsiahlej prehľadovej štúdie sme zvolili interdisciplinárny prístup, kde sme spojili témy z rôznych oblastí. Článok začína izolovaním, chemickou charakteristikou a následnou analýzou taxánov z rôznych rodov druhu Taxus (oblasť analytickej chémie, analytickej toxikológie). Ďalej opisujeme farmakológiu taxánov zahŕňajúcu hlavne mechanizmus účinku, nežiadúce účinky a farmakokinetiku liečiv vyrábaných na báze prírodných taxánov (oblasť urgentnej medicíny, klinickej toxikológie a farmakológie). V neposlednom rade pojednávame o toxicite taxánov (klinicky riešené otravy a smrteľné otravy). V tejto časti sme vyčerpávajúco opísali všetky doteraz publikované prípady otráv s koncentráciami jednotlivých látok v organizme a pomerne detailnými pitevnými nálezmi (oblasť súdneho lekárstva a súdnolekárskej toxikológie). Do článku sme prispeli aj troma vlastnými štúdiami smrteľných otráv taxánmi, ktoré doteraz neboli publikované. Pre takýto tematický rozsah bolo potrebné spolupracovať s tímom rôznorodých odborníkov z vyššie uvedených oblastí a na písaní článku sa teda podieľali lekári z rôznych nemocničných oddelení ako aj vedeckovýskumní pracovníci z ústavov na rôznych fakultách. Okrem iných záverov sme v práci poukázali hlavne na potrebu zisťovania koncentrácie taxánov v organizme či už pri teapeutickom monitoringu alebo pri diagnostike a liečbe otráv riešených klinicky alebo po vykonanej pitve, kde boli taxány v príčinnej súvislosti so smrťou. Potešením pre nás bolo prevzatie ocenenia od Slovenskej súdnolekárskej spoločnosti, kde bol článok zvolený za najlepšiu publikáciu v roku 2022 v sekcii toxikologickej. Na obrázku 2, 3 a 4 sú autori, ktorí stoja za hlavnou myšlienkou článku.

Obrázok 2. Mgr. Ing. Ľuboš Nižnanský, PhD. Toxikológ, vedecko-výskumný pracovník a tajomník Ústavu súdneho lekárstva LF UK.

Obrázok 3. MUDr. Roman Kuruc, PhD. Súdny lekár, odborný asistent Ústavu súdneho lekárstva LF UK a vedúci lekár Súdnolekárskeho pracoviska ÚDZS.

Obrázok 4. RNDr. Žofia Nižnanská, PhD. Analytický toxikológ, vedecko-výskumný pracovník a odborný asistent na Katedre analytickej chémie PriF UK.

Straka I, Švantnerová J, Minár M, Stanková S, Zech M. Neurodevelopmental Gene-Related Dystonia-Parkinsonism with Onset in Adults: A Case witth NAA15 Variant. Movement Disorders 2022; 37 (9): 1955-1957. doi: 10.1002/mds.29125

IF – JCR (2021) = 9,698 ; Q1 (Clinical neurology)

 

Na ambulancii Centra pre extrapyramídové ochorenia II. neurologickej kliniky LF UK a UNB bol vyšetrený 52-ročný pacient so šesťročnou anamnézou postupného rozvoja parkinsonského syndrómu a generalizovanej dystónie, s čiastočnou responzivitou na dopamínergnú liečbu. Pri detailnej anamnéze sa u pacienta zistilo oneskorenie hrubej motoriky a reči, pri vyšetrení boli u pacienta odhalené aj hrubé črty tváre. V rodine sa nevyskytli žiadne neurologické alebo psychiatrické ochorenia.

V rámci významnej spolupráce s doktorom Michaelom Zechom z Institute of Neurogenomics, Helmholtz Zentrum München v Mníchove - Nemecko, bola odoslaná vzorka krvi na celoexómové sekvenovanie, v rámci ktorého bola u pacienta zistená de novo forma patogénneho variantu v géne NAA15 (gén pre N-alfa-acetyltransferázu 15). Mutácie v tomto géne sú spojené s neurovývojovými a neurodegeneratívnymi patologickými procesmi, vrátanie zmien v stabilite alfa-synukleínu. Opísané neurovývojové ochorenia asociované s patogénnym variantom v géne NAA15 boli doteraz spojené s poruchami v dojčenskom/detskom veku, ktoré boli asociované s oneskoreným psychomotorickým vývojom, poruchami intelektu, dysmorfiami a epileptickými záchvatmi. V súčasnosti sú publikované iba dve prípadové štúdie pacientov s dystóniou v detskom veku, ale nebol publikovaný žiadny prípad pacienta s manifestáciou ochorenia v dospelom veku s fenotypom dystónie/parkinsonizmu.

Naša publikácia rozširuje fenotyp ochorenia asociovaný s patogénnym variantom v géne NAA15 s nástupom v dospelosti a prispieva aj k rastúcemu zoznamu neurovývojových porúch asociovaných s dystóniou/parkinsonizmom. Výskum nových genetických jednotiek umožňuje širší pohľad na patogenézu a stratifikáciu pacientov podľa etiologického subtypu a pri ďalšom výskume môže predstavovať možný budúci potenciálny cieľ pre liečbu.

 

Klinicky orientovaný genetický výskum je veľmi dôležitý, najmä veľké medzinárodné spolupráce (ako napríklad naša spolupráca s Mníchovským pracoviskom, ktoré zbiera a skúma vzorky pacientov s dystóniou z celej Európy). Umožňuje to rozširovať etiopatogenetické vedomosti o jednotlivých ochoreniach. V prípade pokroku vo výskume by mohli takéto výsledky predstavovať významný potenciál aplikácie do klinickej praxe, čoho význam by sa ešte viac zvýraznil pri dostupnosti neuroprotektívnych alebo neuroreštauračných terapeutických modalít.

Univerzita Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta, Farmakobiochemické laboratórium III. Internej kliniky, Sasinkova 4, 811 08 Bratislava

Prof. RNDr. Anna Gvozdjáková, DrSc.

 email: anna.gvozdjakovafmed.uniba.sk

Na základe publikácie Sumbalová et al. 2022 prodekan LFUK prof. RNDr. Ivan Varga, PhD. 13. júna 2023 ponúkol RNDr. Zuzane Sumbalovej, PhD. napísať krátky príbeh pre   PUBLIKAČNÉ OKIENKO LFUK za rok 2022 o tom, ako vznikla idea a realizácia myšlienky tejto publikácie:

Sumbalová Z, Kucharská J, Rausová Z, Palacka P, Kovalčíková E, Takácsová T, Mojto V, Navas P, Lopéz-Lluch G, Gvozdjáková A. Reduced platelet mitochondrial respiration and oxidative phosphorylation in patients with post COVID-19 syndrome are regenerated after spa rehabilitation and targeted ubiquinol therapy. Frontiers in Molecular Biosciences Cell Biochem. 2022; 9: 1016352 (1).

So súhlasom Dr. Sumbalovej som pripravila „Históriu vzniku publikácie“. Idea týchto štúdií vznikla na základe teoretických predpokladov o účinku vírusov SARS-CoV a MERS na funkcie mitochondrií, na základe významu mitochondrií a koenzýmu Q₁₀ pre človeka v zdraví, aj v chorobách.

História vzniku publikácie

Vo Farmakobiochemickom laboratóriu III. Internej kliniky LFUK v Bratislave sa dlhodobo venujeme štúdiu bioenergetiky mitochondrií a špeciálne významu koenzýmu Q₁₀ v zdraví, aj v chorobách, v experimentálnej aj v klinickej medicíne.

Od akademického roka 2016/2017 do pedagogického procesu na Lekárskej fakulte UK v Bratislave je zaradený povinne voliteľný predmet “Mitochondriálna Medicína”. Počas jednej prednášky popoludní prišiel príkaz dekana Prof. MUDr. Juraja Šteňa, DrSc. okamžite ukončiť pedagogickú a pracovnú činnosť, opustiť pracovisko, nakoľko je podozrenie, že jeden z poslucháčov LFUK je infikovaný vírusom SARS-CoV-2. V roku 2020 sme prešli na dištančnú výučbu a študenti dostali za úlohu vypracovať písomné práce, ktoré boli súčasťou skúšky. Jedným z poslucháčov 5. ročníka bol aj Filip Klaučo, ktorý sa stal spoluautorom našej hypotézy. Predpokladali sme, že terčom vírusu SARS-CoV-2 môže byť bioenergetika mitochondrií a tvorba endogénneho koenzýmu Q₁₀ (CoQ₁₀) (2). Túto hypotézu sme súčasne zaradili ako kapitolu do pripravovanej učebnice (3). 

Od tohto obdobia sme sa zamerali na štúdium bioenergetiky mitochondrií a stanovenie endogénnych hladín CoQ₁₀ u pacientov po prekonaní akútneho COVID-19, ako aj u pacientov s post-COVID-19 syndrómom. Súčasťou klinických príznakov po prekonaní ochorenia sú bolesti svalov, hlavy, malátnosť, dlhodobá únava, ktoré môžu súvisieť s poškodením tvorby energie a znížením endogénnych hladín CoQ₁₀ v mitochondriách. Mitochondrie a koncentrácie CoQ₁₀ sú kľúčové zdroje tvorby energie pre organizmus. Náš predpoklad sme potvrdili vo viacerých štúdiách (1, 4-15).

Celosvetová pandémia, spôsobená vírusom SARS-CoV-2, bola dôvodom hľadania nových stratégií prevencie a terapie ochorenia COVID-19. K najúčinnejším metódam prevencie COVID-19 patrila vakcinácia. Pre pacientov s post-COVID-19 syndrómom Európska Asociácia Kúpeľnej Rehabilitácie (EASR) odporúčala kúpeľnú rehabilitáciu. Ponúkli sme spoluprácu MUDr. Eleonóre Kovalčíkovej, riaditeľke Sanatória Dr. Guhra v Tatranskej Polianke. Bolo to prvé kúpeľné rehabilitačné zariadenie na Slovensku, v ktorom pripravili špeciálny rehabilitačný program pre pacientov s post-COVID-19 syndrómom. Naša ponuka bola akceptovaná.

V Sanatóriu nám vyčlenili provizórne priestory na laboratórne práce. Z LFUK v Bratislave sme previezli viaceré laboratórne prístroje a laboratórny materiál.

 

Sanatórium Dr. Guhra a laboratórium, Tatranská Polianka, Vysoké Tatry, Slovensko

 

                            

Prof. Gvozdjáková (vľavo) a Mgr. Rausová                                                        Dr. Sumbalová

(vpravo). Spracovanie vzoriek krvi v provizórnych                                          Meranie funkcie mitochondrií

laboratórnych priestoroch

 

Pacienti s post-COVID-19 syndrómom postupne prichádzali na kúpeľnú rehabilitáciu. Pred začatím kúpeľnej rehabilitácie sme každého pacienta informovali o našom zámere pomôcť im rýchlejšie sa zotaviť, zregenerovať a vrátiť sa skôr do bežného života. V rámci prednášky pre lekárov z Vysokých Tatier a pacientov zo Sanatória Dr. Guhra som sa zamerala na cieľ tohto projektu, na význam mitochondrií a koenzýmu Q₁₀ pre pacientov s post-COVID-19 syndrómom.  

V rámci štúdie sme pacientov rozdelili do dvoch skupín: MR skupina (Mountain spa Rehabilitation), pacienti absolvovali 16-18 dňovú špeciálnu kúpeľnú rehabilitáciu pod vedením MUDr. T. Takácsovej a MRQ skupina (MR a súčasná podporná liečba s ubichinolom (Q), redukovanou formou CoQ₁₀, v dennej dávke 2x100 mg) počas 16-18 dní. U pacientov sme robili vstupné a kontrolné vyšetrenia po ukončení rehabilitačného pobytu. Nakoľko krv pacientom v Sanatóriu zdravotné sestry odoberali o 5:00 hod, do Sanatória sme prichádzali ráno prvou električkou zo Starého a Nového Smokovca, popri medveďmi prevrátených smetných košoch na staniciach železničnej dopravy (máj – jún 2021). Tím expedície z LFUK tvorili Dr. Sumbalová, Mgr. Rausová a prof. Gvozdjáková. Dr. Sumbalová a Mgr. Rausová merali respiráciu a tvorbu energie v mitochondriách trombocytov. Časť vzoriek bolo možné zamraziť a transportovať na naše pracovisko na LFUK v Bratislave. Vzorky na meranie spracovali technické spolupracovníčky A. Štetková a J. Bertalanová. Obsah CoQ₁₀ vo vzorkách merala Dr. Kucharská metódou HPLC.

       

Dr. Kucharská                                                                        A. Štetková                                                                  J. Bertalanová

Zhrnutie výsledkov štúdie: V oboch skupinách pacientov sa zlepšili klinické príznaky a funkcia pľúc, v MR skupine o 51.8% a v MRQ skupine o 62.8%.  V MRQ skupine sa u pacientov štatisticky významne zvýšila koncentrácia CoQ₁₀ a zlepšila tvorba energie v mitochondriách trombocytov, ktorá odráža zlepšenie zdravia mitochondrií. Priaznivý účinok špeciálnej vysokohorskej kúpeľnej rehabilitácie a súčasnej cielenej bioenergetickej liečby s ubichinolom sa prejavil v urýchlení regenerácie pacientov s post-COVID-19 syndrómom. Kúpeľnú rehabilitáciu a podpornú cielenú liečbu s ubichinolom odporúčame pacientom po prekonaní COVID-19. Výsledkom našich štúdií sú publikácie, priložené v tejto práci.  

Štúdia bola schválená Etickou komisiou Akad. L. Dérera v Bratislave a zaregistrovaná v ClinicalTrials.gov ID: NCT05178225.

Poďakovanie:

Dovolím si vyjadriť poďakovanie za spoluprácu všetkým kolegom, ktorí sa podieľali na riešení týchto projektov: Prof. Guillermo Lluch, PhD.  – prezident International Coenzyme Q₁₀ Association, Španielsko; prof. Placido Navas, PhD. – past-prezident International Coenzyme Q₁₀ Association, Španielsko; PharmDr. Jarmile Kucharskej, CSc., špecialistke v stanovení koncentrácií CoQ_10;  RNDr. Zuzane Sumbalovej, PhD., ktorá počas 2 a pol ročného pobytu vo firme Oroboros Instruments (Innsbruck, Rakúsko) sa podieľala na vypracovaní metodík na meranie funkcií mitochondrií v krvných bunkách použitím vysoko-rozlišovacej respirometrie (HRR) a na našom pracovisku zaviedla neinvazívnu metódu stanovenia a vyhodnotenia bioenergetiky mitochondrií; Mgr. Zuzane Rausovej, PhD. za spoluprácu pri meraní funkcií mitochondrií; riaditeľke MUDr. Eleonóre Kovalčíkovej a MUDr. Timei Takácsovej za vytvorenie pracovných podmienok, za výber pacientov do štúdií; Doc. MUDr. Viliamovi Mojtovi, CSc. a Doc. MUDr. JUDr. Patrikovi Palackovi, PhD. za získanie zdravých dobrovoľníkov do kontrolnej skupiny; Filipovi van Hulle z KANEKA Pharma Europe za poskytnutie ubichinolu pre pacientov a našim technickým spolupracovníčkam Anne Štetkovej a Jane Bertalanovej za spracovávanie vzoriek od pacientov.

 

Výskumné úlohy boli podporené Komenského Univerzitou v Bratislave, Lekárskou fakultou, grantami MŠ SR: VEGA 1/0754/20, VEGA 2/0136/20. Táto publikácia vznikla vďaka podpore Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Výskum a vývoj v lekárskych vedách - cesta k personalizovanej liečbe závažných neurologických, kardiovaskulárnych a nádorových ochorení (ITMS kód: 313011T431), spolufinancované z prostriedkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

 

Publikačný výstup z riešenia projektov:

1.      Sumbalová Z, Kucharská J, Rausová Z, Palacka P, Kovalcíková E, Takácsová T, Mojto V, Navas P, López-Lluch G, Gvozdjáková A: Reduced platelet mitochondrial respiration and oxidative phosphorylation in patients with post COVID-19 syndrome are regenerated after spa rehabilitation and targeted ubiquinol therapy. Frontiers in Molecular Biosciences - Cellular Biochemistry”, 2022, https://doi.org/10.3389/fmolb.2022.1016352.  IF = 6,113; Q1.

2.      Gvozdjáková A, Klaučo F, Kucharská J, Sumbalová Z: Is mitochondrial bioenergetics and coenzyme Q₁₀ the target of a virus causing COVID-19? Bratisl Med J 2020; 121/11: 775-778. doi: 104149/BLL_2020_126. IF = 1,278; Q3.

3.      Gvozdjáková A, Kucharská J, Sumbalová Z: Hypotéza: Terčom vírusu SARS-CoV-2 môže byť bioenergetika mitochondrií a koenzým Q₁₀. In: Koenzým Q₁₀ v zdraví a v chorobách. A. Gvozdjáková, J. Kucharská, Z. Sumbalová, HERBA, s.r.o., Bratislava, 2020: 143-147.

4.      Gvozdjáková A, Jendřichovský M, Kovalčíková E: Kúpeľná rehabilitácia a cielená energetická a antioxidačná terapia pacientov s post-COVID-19 syndrómom. Praktické lekárnictvo 2021; 11/2: 96-98.

5.      Gvozdjáková A, Kucharská J, Rausová Z, Palacka P, Kovalčíková E, Takácsová T, Bartolčičová B, Mojto V, Sumbalová Z: Nové možnosti regenerácie pacientov po prekonaní ochorenia COVID-19 kúpeľnou rehabilitáciou a koenzýmom Q₁₀. Monitor medicíny SLS, 2022; 1-2:10-16.

6.      Gvozdjáková A, Sumbalová Z, Takácsová T, Kucharská J, Rausová Z, Kovalčíková E: Kúpeľná rehabilitácia a koenzým Q₁₀ urýchľujú regeneráciu fyzického a psychického zdravia pacientov s post-COVID-19 syndrómom. Praktické lekárnictvo, 2022; 12/2: 78- 81.

7.      Gvozdjáková A, Sumbalová Z, Kucharská J, Rausová Z, Kovalčíková E, Takácsová T, Navas P, López-Lluch G, Mojto V, Palacka P:  Mountain spa rehabilitation improved health of patients with post-COVID-19 syndrome. Environmental Science nad Pollution Research, 2022; https://doi.org/10.1007/s11356-022-22949-2. IF = 5,19; Q1.

8.      Sumbalova Z , Kucharska J , Palacka P , Rausova Z , Langsjoen PH , Langsjoen AM, Gvozdjakova A: Platelet mitochondrial function and endogenous coenzyme Q₁₀ levels are reduced in patients after COVID-19. Bratisl Med J 2022; 123/1: 9 – 15. DOI: 10.4149/BLL_2022_002. IF = 1,564; Q3.

9.      Sumbalová Z, Kucharská J, Rausová Z, Palacka P, Kovalcíková E, Takácsová T, Mojto V, Navas P, López-Lluch G, Gvozdjáková A: Ubiquinol with mountain spa rehabilitation contributes to the regeneration of platelet mitochondrial metabolism of patients with post COVID-19 syndrome. 10^th Conference of the International Coenzyme Q₁₀ Association, May 12-15, 2022, Hamburg, Germany, Abstracts book: 101-103.

10.  Sumbalová Z, Kucharská J, Rausová Z, Palacka P, Kovalčíková E, Takácsová T, Mojto V, Navas P, López-Lluch G, Gvozdjáková A. Ubiquinol supplementation accelerates the recovery of mitochondrial health of patients with post COVID-19 syndrome on mountain spa rehabilitation. Bioblast 2022: BEC Inaugural Conference. https://doi.org/10.26124/bec:2022-0001, Innsbruck, Austria.

11.  Kucharska J, Sumbalova Z, Rausova Z, Palacka P, Navas P, Lopez-Lluch G, Kovalcikova E, Takacsova T, Gvozdjakova A: Benefit of mountain spa rehabilitation and ubiquinol treatment in patients with post-COVID-19 syndrome. Bratisl Med J 2023; 124/2: 89-96. IF = 1, 564; Q3.

12.  Gvozdjáková A, Kucharská J, Rausová Z, Lopéz-Lluch G, Navas P, Palacka P, Bartolčičová B, Sumbalová Z: Effect of vaccination on platelet mitochondrial bioenergy function of patients with post-acute-COVID-19. Viruses, 2023; 15, 1085. IF = 5,818; Q1.

13.  Gvozdjáková A, Kucharská J, Sumbalová Z: Prevention and targeted therapy of mitochondrial bioenergetics dysfunction of patients with post-COVID-19. Lek Obzor 2023, 72/4: 152-157.

14.  Gvozdjáková A, Kucharská J, Rausová Z, Bartolčičová B, Palacka P, Sumbalová Z: Importance of mitochondrial energy production and endogenous coenzyme Q₁₀ for patients with post-COVID-19. Conference „COVID-19 Looking back“, LFUK, 23-24. jún 2023, Bratislava. Abstracts book: 154-161.

15.  Gvozdjáková A,  Kucharská J, Rausová Z, Bartolčičová B, Palacka P, Sumbalová Z: Ubichinol a kúpeľná rehabilitácia urýchľujú regeneráciu pacientov s post-COVID-19 syndrómom. Lekárnické Listy, 7/8, 2023.

 

Prof. RNDr. Anna Gvozdjáková, DrSc.

Farmakobiochemické laboratórium III. Internej kliniky LFUK

Sasinkova 4

811 08 Bratislava

Email: anna.gvozdjakovafmed.uniba.sk 

Bratislava, 27.06.2023.

 

 

Šebeková K, Gurecká R, Csongová M, Koborová I, Repiská G, Podracká Ľ: Štíhli inzulín-rezistentní mladiství majú zvýšené kardiometabolické riziko (Lean insulin-resistant young adults display increased cardiometabolic risk: A retrospective cross-sectional study) Diab Res Clin Pract 2022; 185:109217; kvartil 1, impact factor: 8,18

Inzulínová rezistencia (IR) je stav, keď musí organizmus vyprodukovať viac inzulínu ako bežne na to, aby zabezpečil dostatočný prísun glukózy do svalových buniek, tuku a pečene. Ak sa IR vyskytuje spolu s centrálnou obezitou (hromadenie tuku najmä v brušnej dutine), zvýšeným tlakom krvi a aterogénnou dyslipidémiou (zvýšené koncentrácie triacylglycerolov a nízke koncentrácie HDL-cholesterolu), hovoríme o metabolickom syndróme.  Je to stav, ktorý predchádza vzniku cukrovky 2. typu a zvyšuje riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení. IR sa zvyčajne manifestuje u centrálne obéznych ľudí, a u nich sa aj sledujú vzťahy IR s ostatnými ukazovateľmi srdcovo-cievneho rizika. Nie všetci obézni ľudia sú však inzulín-rezistentní, a nie všetci inzulín-rezistentní ľudia obézni. Preto sme si položili otázku, či majú aj štíhli inzulín-rezistentní mladiství menej priaznivý rizikový profil ako ich rovesníci citliví na inzulín, a či manifestujú obdobné nepriaznivé metabolické zmeny, ako obézni inzulín-rezistentní mladiství. Vyhodnocovali sme súbor 1129 mužov a 1212 žien vo veku 16-až-23 rokov. Inzulínovú rezistenciu sme stanovili výpočtom indexu citlivosti na inzulín (QUICKI), a osoby s QUICKI £0,317 sme považovali za inzulín-rezistentné. 32% obéznych a 8% štíhlych mužov a 32% obéznych a 11% štíhlych žien malo inzulínovú rezistenciu. Hodnoty QUICKI sa v medzi štíhlymi a obéznymi inzulín-senzitívnymi jedincami nelíšili významne; a rovnako mali porovnateľne závažný stupeň inzulínovej rezistencie aj štíhli a obézni inzulín-rezistentní jedinci. Srdcovo-cievne riziko sme odhadovali použitím kontinuálneho skóre metabolického syndrómu, ktoré tvorí súčet hodnôt ukazovateľov centrálnej obezity, systolického tlaku krvi, glykémie (cukor v krvi), triacylglycerolov a inverznej hodnoty HDL-cholesterolu normalizovaných na medzinárodné kritéria rizikových hraničných hodnôt. Podľa očakávania, mali najpriaznivejšie skóre metabolického syndrómu štíhli inzulín-senzitívni, a najmenej priaznivé obézni inzulín-rezistentní jedinci, u oboch pohlaví. Ako u mužov, tak aj u žien, mali štíhli inzulín-rezistentní jedinci obdobné skóre ako ich obézni rovesníci citliví na inzulín. Nepodarilo sa nám však charakterizovať fenotyp štíhlych inzulín-rezistentných jedincov, nakoľko súčasný výskyt potenciálnych rizikových faktorov (ako frekvencia srdca, diastolický krvný tlak, ukazovatele zápalu, koncentrácie lipidov, kyseliny močovej, asymetrického dimetylarginínu, solubilného vaskulárneho proteínu-1, obličkové funkcie) bol náhodný a nesystematický. Štíhli inzulín-rezistentní mladiství majú teda vyššie srdcovo-cievne riziko ako ich inzulín-senzitívni štíhli rovesníci, a obdobné tomu, čo manifestujú obézni jedinci citliví na inzulín. Špecializované obezitologické pracoviská vyšetrujú inzulínovú senzitivitu, avšak štíhli inzulín-rezistentní jedinci ostávajú v bežnej klinickej praxi nediagnostikovaní, pokiaľ neexistuje závažná indikácia na stanovenie citlivosti na inzulín. Posúdiť klinické dôsledky inzulínovej rezistencie u mladých štíhlych jedincov v ich neskoršom veku bude možné len v ďalších sledovaniach s prospektívnym dizajnom a podrobným zberom údajov. Znalosť prognózy týchto mladistvých  je nevyhnutná na identifikáciu potenciálnych správnych preventívnych alebo terapeutických stratégií.