PREDNÁŠKY Z NEUROLÓGIE

pre poslucháčov IV. ročníka - Všeobecné lekárstvo

Letný semester 2024/2025

 

Štvrtok 14:30 - 16:20, poslucháreň Nemocnice akad. Dérera, Kramáre

 

9.t	17.4.	Zelený štvrtok
10.t	24.4.	Záchvatové ochorenia	doc. MUDr. G. Timárová, PhD.
11.t	1.5.	Štátny sviatok
12.t	8.5.	Štátny sviatok
13.t	15.5.	Parkinsonova choroba	doc. MUDr. Zuzana Košutzká, PhD.
14.t	22.5.	Zápalové a infekčné ochorenia	MUDr. I. Lisá, PhD.

  Rozvrh stáží z neurológie na LS semester 2024/25 - 4. r. všeob. lekárstvo

Doc. MUDr. M.Minár, PhD:mi        Ašpiranti: skupina 1: Dr. Meluš, Dr. Marček, Dr. Szaboová, Dr. Hoťková

Doc. MUDr. Z. Košutzká, PhD: ko                    skupina 2: Dr. Lisá K.,  Dr. Knutová, Dr. Janovič

MUDr. A. Kušnírová, PhD:ku                           Skupina 3: Dr. André, Dr.Holkovičová, Dr. Gaštanová             

MUDr. D. Slezáková, PhD:sle                       Krúžky: sk. 1: 8,11, 13,16, 23             

MUDr. M. Karlík, PhD/MUDr.P. Kadlic: kar                sk.2: 9,14,17,22, 25

MUDr. I. Lisá, PhD. :li                                                sk3: 10,15,18,24, 26

Doc. MUDr.  I. Straka, PhD: st                              

Doc. MUDr.G. Timárová, PhD, MPH: ti

Rozdelenie: 

stáže 1. Neurozobrazovanie + CMP 1 vertebrológia + kazuistiky+ pacienti

stáže 2. EP + likvor  + SM, AIDP/CIDP + kazuistiky + pacienti

stáže 3: EEG + epileptológia + bolesti hlavy+ kazuistiky+ pacienti

stáže 4: EMG + expy ochorenia a neuromuskulárne ochorenia+ kazuistiky+ pacienti

Prvá časť 8,30-10,30 ( asistent/docent), pacienti 11,00-13,00hod (ašpiranti)

5. stáže: praktické skúšanie pacienta (asistent/docent).

Prof. MUDr.Peter Valkovič, PhD, prednosta II.neurologickej kliniky 

Zimný semester

1. Anamnéza, objektívny neurologický nález - SPG, mozgové nervy, krk.

2. Objektívny neurologický nález - horné a dolné končatiny, brucho, postoj , chôdza.

3. Periférna a centrálna obrna, citlivosť, mozoček.

4. Vestibulárny aparát, extrapyramidový systém, funkcie mozgovej kôry.

5. Samostatný rozbor pacienta

    Písomný test - 50 otázok

Letný semester

stáže 1: Neuroradiológia + CMP + vertebrológia

stáže 2: EP + likvor  + SM

stáže 3: EEG + epileptológia + bolesti hlavy

stáže 4: EMG + extrapyramídové ochorenia a neuromuskulárne ochorenia

stáže 5: praktické skúšanie

     Skúška - písomný test (100 otázok)

<output style="font-family: "Open Sans", sans-serif;">

 1./       Semestrálne hodnotenie (SH) za zimný semester je podmienené - okrem aktívnej účasti na všetkých stážach a odovzdania chorobopisu - aj úspešným výsledkom písomného testu zo všeobecnej neurológie za zimný semester (minimálne 42 správnych odpovedí zo 60 otázok = 70 %). Čas na vykonanie testu je 60 minút .

Na test sa môže študent prihlásiť (odhlásiť) v zimnom skúšobnom období najneskôr 3 pracovné dni pred termínom písomného testu (v AIS). Test sa píše v čase, na ktorý je študent prihlásený v AIS, v Knižnici II. neurologickej kliniky na Kramároch. Výsledok semestrálneho hodnotenia bude zapísaný do AIS najneskôr ďalší pracovný deň.  Písomný test na semestrálne hodnotenie možno vykonať celkovo najviac trikrát (jeden riadny a dva opravné termíny).

Úspešné semestrálne hodnotenie (A – E) je podmienkou pre pokračovanie štúdia (prednášok a praktickej výuky) v letnom semestri.   

2./ Záverečná skúška:  Aktívna účasť na všetkých stážach v letnom semestri, včítane samostatného vyšetrenia pacienta a  odovzdania chorobopisu  na posledných stážach s hodnotením A - E.  V prípade ak študent nebude úspešný v záverečnom hodnotení praktických zručností, zopakuje vyšetrenie pacienta s odovzdaním chorobopisu najneskôr v zápočtovom týždni.

Skúška z neurológie:  

A./ Písomná časť skúšky: 100 otázok zo všeobecnej a špeciálnej neurológie vo forme multiple-choice testu. Za úspešné vykonanie testu sa považuje minimálne 70 správnych odpovedí zo 100 otázok. Čas na vykonanie testu je 90 minút. V multi-choice teste môžu byť všetky odpovede správne, všetky odpovede nesprávne, alebo len niektoré z nich správne. Študent v teste vyznačí len tie odpovede, ktoré považuje za správne. Písomný test je neoddeliteľnou súčasťou skúšky - aj v prípade úspešného absolvovania testu v riadnom, resp. v opravnom termíne. Písomný test sa vykonáva v deň konania skúšky. Ak študent nesplní úspešne testové kritéria, bude hodnotený klasifikačným stupňom Fx.

B./   Hodnotenie písomných testov:

A – výborne (vynikajúce výsledky) 95 – 100%
B – veľmi dobre (nadpriemerné výsledky) 89 – 94 %
C – dobre (priemerné výsledky) 83 – 88 %
D – uspokojivo (prijateľné výsledky) 77 – 82 %
E – dostatočne (výsledky spĺňajú minimálne kritériá) 70 – 76 %
Fx – nedostatočne (vyžaduje sa ďalšia práca) menej ako 70 %.

Test sa považuje za úspešne absolvovaný v prípade, že študent dosiahne minimálne 70 % správnych odpovedí. Ak študent dosiahne menej ako 70  % správnych odpovedí, je hodnotený známkou „Fx“ a test musí opakovať.  

Prihlasovanie sa na skúšku z neurológie:

      Na termín skúšky z neurológie sa študent môže podľa Študijného poriadku prihlásiť alebo odhlásiť najneskôr 3 pracovné dni pred vypísaným termínom skúšky.  Termín, na ktorý sa študent prihlásil  je záväzný pre obe strany. Študijný poriadok Čl. 23 (21).

Opravné termíny:

     Študent, ktorý bol hodnotený z predmetu známkou Fx má právo na dva opravné termíny. Skúšku z neurológie a písomný test na zimné semestrálne hodnotenie, je možné robiť najviac trikrát. Rozlišuje sa: riadny termín, 1. opravný termín, 2. opravný termín. Pri opakovaní kurzu/predmetu má študent len dva termíny: riadny termín a 1. opravný termín. Študijný poriadok Čl. 23 (3). Pri opakovanom zapísaní si predmetu má študent právo za rovnakých podmienok len na jeden opravný termín. Študijný poriadok Čl. 24 (4).

</output>

Písomné testy z neurológie Letný semester Všeobecné lekárstvo

Písomný test bude obsahovať výber 100 otázok z učiva prvého semestra (neurologická propedeutika) a z učiva druhého semestra (špeciálna neurológia) s možnosťou voľby 4 odpovedí - pričom správne môžu byť všetky 4 odpovede, žiadna odpoveď, alebo len niektoré z nich (multichoice test).

Podmienkou účasti na ústnej časti skúšky z neurológie je semestrálne hodnotenie A - E za zimný semester, aktívna účasť na stážach v letnom semestri, samostatné vyšetrenie pacienta s hodnotením A - E a úspešné splnenie základných testových kritérií (70 % správnych odpovedí).

Hodnotenie písomných testov:

A – výborne (vynikajúce výsledky) 95 – 100%

B – veľmi dobre (nadpriemerné výsledky) 89 – 94 %

C – dobre (priemerné výsledky) 83 – 88 %

D – uspokojivo (prijateľné výsledky) 77 – 82 %

E – dostatočne (výsledky spĺňajú minimálne kritériá) 70 – 76 %

Fx – nedostatočne (vyžaduje sa ďalšia práca) menej ako 69 %

Písomné testy z neurológie Zimný semester Všeobecné lekárstvo 2016/2017

Všeobecné informácie:

Podľa Príkazu dekana LFUK 6/2010 sa s účinnosťou od akademického roku 2011/2012 musí každý predmet v každom semestri hodnotiť známkou. Hodnotenie predmetu neurológia po prvom semestri sa uskutoční písomným testom.

Písomný test bude obsahovať výber 50 otázok z učiva prvého semestra (neurologická propedeutika) s možnosťou voľby 4 odpovedí - pričom správne môžu byť všetky 4 odpovede, žiadna odpoveď, alebo len niektoré z nich. Správna odpoveď sa vyznačí krížikom do štvorčeka na odpovednom hárku, kde sa vyznačí aj číslo testu. Základnou podmienkou pre splnenie klasifikačných kritérií sú správne odpovede (výroky) minimálne na 35 otázok (= 70 %). Hodnotenie známkou sa uskutočňuje podľa klasifikačnej stupnice, ktorú tvorí 6 klasifikačných stupňov (A - Fx) percentuálnej úspešnosti odpovedí. Študent získa kredity za predmet, ak jeho výsledky boli ohodnotené klasifikačným stupňom A - E.

Hodnotenie písomných testov:

A – výborne (vynikajúce výsledky) 95 – 100%

B – veľmi dobre (nadpriemerné výsledky) 89 – 94 %

C – dobre (priemerné výsledky) 83 – 88 %

D – uspokojivo (prijateľné výsledky) 77 – 82 %

E – dostatočne (výsledky spĺňajú minimálne kritériá) 70 – 76 %

Fx – nedostatočne (vyžaduje sa ďalšia práca) menej ako 69 %

Čas určený na odpovede je maximálne 60 minút. Správnosť odpovedí bude vyhodnotená automaticky skenerom, preto je dôležité presné vyplnenie hárku čiernym perom bez možnosti opráv. Testové otázky vráti študent po skončení testu neporušené (bez poznámok a značiek) dozorujúcemu pedagógovi spolu so zapožičaným špeciálnym čiernym perom (centropen 0,3 mm liner).

Pokyny k testu:

Návod na vyplnenie hárku

Súčasťou testu je priložený hárok. Na ten budete zaznamenávať odpovede na otázky testu. Hárok je ohraničený veľkým čiernym rámom. Vpisujte len do vnútornej oblasti tohoto rámu. Štvorčeky krížikujte po celej uhlopriečke. Zakrížikujte správne odpovede do vyznačených štvorčekov. Pri nesprávnej odpovedi nechajte štvorček prázdny.

Testové otázky zo všeobecnej neurológie:

1.      Mozog tvorí nasledovný počet lalokov

2.      Dominantná hemisféra u praváka je

3.      Sulcus centralis oddeľuje

4.      Pri lézii v gyrus temporalis superior dominantnej hemisféry vzniká

5.      Rolandickú oblasť tvorí

6.      Fissura  calcarina /zrakový analyzátor/  je lokalizovaný vo

7.      Ktoré dve kortikálne árey sú vo frontálnom laloku primárny motorický kortex

8.      Ktorý hlavový nerv ma 3.hlavné vetvy

9.      Kde je primárny motorický kortex /analyzátor/

10.  V akom poradí zhora nadol sú usporiadané mozgové obaly

11.  Čo je medzi ponsom a cerebellom

12.  Ktoré štruktúry tvoria mozgový kmeň

13.  Cerebrálne hemisféry sú oddelené

14.  Ktorá štruktúra má dve funkcie: koordinuje činnosť kostrového svalstva a má spoluúčasť na udržovaní rovnováhy :

15.  Ktorá štruktúra okrem kortexu tvorí šedú hmotu mozgu

16.  Krytie hornej plochy cerebella tvorí

17.  Ktoré štruktúry frontálneho laloku ho spájajú s ostatnými štruktúrami homolaterálnej hemisféry

18.  Brocova area súvisí so

19.  Corpus callosum je komisura najmä pre

20.  Ktoré talamické jadrá sprostredkujú vedenie zrakových podnetov do kôrového zrakového analyzátora

21.  Ktorý hlavový nerv zabezpečuje rovnováhu a sluchové vnemy

22.  Pri poškodení Brocovej arey vzniká

23.  Napíšte poradie mozgových štruktúr pod diencefalon: 1. miecha,  2. mesencefalon,  3. medulla oblongata, 4.pons

24.  Ktorý z útvarov nepatrí k mozgovej kôre a jej lalokom

25.  Brocova  area  je u praváka situovaná

26.  Gyrus precentralis je centrum

27.  Ktorá súčasť mozgu kontroluje činnosť srdca a dýchania /vazomotoriku a respiráciu/

28.  Medzi rečové centrá nepatrí

29.  Medzi elokventné anatomické oblasti pre vedomie nepatrí

30.  Pre neporušený stav vedomia je anatomicky dôležitý

31.  Anizokória je prejavom

32.  Miotické zrenice sú prejavom

33.  Eferentnú časť dávivého reflexu tvoria motorické vlákna:

34.  N. glossopharyngicus senzitívne inervuje:

35.  N. glossopharyngicus motoricky inervuje:

36.  N. glossopharyngicus sekretoricky /vegetatívne/ inervuje:

37.  N. glossopharyngicus, n. vagus a n. accessorius vystupujú z lebky cez:

38.  Svalstvo hlasiviek motoricky inervuje:

39.  Nervus accessorius motoricky inervuje tento sval:

40.  Nervus hypoglossus motoricky inervuje:

41.  Kraniálna časť parasympatikového nervového systému je tvorená týmito hlavovými nervami:

42.  Pre chuťovú dráhu platí:

43.  Nucleus ambigus je motorickým jadrom pre hlavové nervy:

44.  Hemiglossoplégia je spôsobená:

45.  Pseudobulbárna paralýza vzniká pri:

46.  Kde začína pyramídová dráha (najväčšia časť):

47.  Kde končí pyramídová dráha:

48.  Kde je lokalizované motorické jadro VII. hlavového nervu:

49.  Senzitívne a senzorické vlákna VII. hlavového nervu:

50.  Chorda tympani obsahuje vlákna pre:

51.  Musculus stapedius je inervovaný, porucha sluchu:

52.  Horné svaly tváre (m. Frontalis, m. Orbicularis oculi):

53.  Korneálny reflex:

54.   K extrapyramídovému systému patria:

55.  Zrakové centrum v mozgovom kmeni:

56.  Jadro nervus oculomotorius:

57.  Jadro nervus abducens:

58.  Jadro nervus trigeminus:

59.  Vestibulárne jadrá:

60.  Bulbárne jadrá:

61.  Hypotalamus:

62.  Talamus:

63.  Mezencefalon:

64.  Substantia nigra:

65.  Pons Varoli:

66.  Predĺžená miecha:

67.  Hypotalamus:

68.  Hlavným transmiterom, uvoľňovaným v substancia nigra, je:

69.  Proprioceptívne vlákna sa nachádzajú v týchto dráhach miechy:

70.  Intrafuzálne vlákno je:

71.  Nasledujúce tvrdenia o motorickej platničke ( neuromuskulárnom spojení) sú pravdivé:

72.  Ktoré z tvrdení o fascikuláciách je pravdivé:

73.  Ktoré z nasledujúcich uvedených štruktúr nie sú súčasťou reflexného oblúka napínacieho (myotatického) reflexu:

74.  Pre nervové vlákna typu A je charakteristické:

75.  Ktorý z uvedených hlavových nervov obsahuje parasympatikové vlákna:

76.  Edinger-Westphallovo jadro je súčasťou jadra hlavového nervu:

77.  Nervus musculocutaneus inervuje nasledujúce svaly:

78.  Ktoré z tvrdení o motorickej jednotke sú pravdivé:

79.  Nervus olfactorius:

80.  N. opticus:

81.  Nervus oculomotorius:

82.  Nervus oculomotorius inervuje:

83.  N. trochlearis (inervuje):

84.  N. trochlearis (jeho jadro leží):

85.  N.trigeminus motoricky inervuje:

86.  Ktorý z uvedených svalov nie je inervovaný pomocou n.V:

87.  N. trigeminus (kde sú uložené a aké jadrá):

88.  Medzi periférne vetvy n.trigeminus patrí:

89.  N. abducens (jadro):

90.  N. abducens inervuje:

91.  Senzitívne a senzorické vlákna neobsahujú tieto mozgové nervy:

92.  K extrakraniálnym mozgovým artériám za fyziologických podmienok patria:

93.  Pravá a. carotis communis odstupuje:

94.  Ľavá a. carotis communis odstupuje:

95.  A. carotis interna začína:

96.  A. carotis externa má vetvy:

97.  A. vertebralis odstupuje:

98.  Najčastejšia anatomická variácia a. vertebralis je:

99.  Medzi vetvy carotis interna patrí:

100.        Arteria vertebralis má vetvy:

101.        Arteria basilaris má vetvy:

102.        Willisov okruh:

103.        Vznik kolaterálneho obehu závisí:

104.        Možné typy kolaterálneho obehu:

105.        Intrakraniálny venózny systém:

106.        K horným mozgovým splavom patria:

107.        K dolným mozgovým splavom patria:

108.        Z mozgu odvádza krv priamo:

109.        Pre meningy platí:

110.        Pre dura mater platí:

111.        Pre pia mater platí:

112.        Pre arachnoideu platí:

113.        Pre komorový systém mozgu platí:

114.        Likvor medzi treťou a štvrtou mozgovou komorou preteká cez:

115.        Medzi kompartmenty vypĺňajúce intrakraniálny priestor za FYZIOLOGICKÝCH okolností patrí:

116.        Čiastočný rezervný priestor (“nárazníkový systém”), ktorý sa môže uplatňovať ako kompenzačný mechanizmus pri stúpajúcom intrakraniálnom tlaku 

117.        Zásobenie mozgového tkaniva okysličenou krvou závisí od takzvaného perfúzneho tlaku, ktorý:

118.        K bazálnym gangliám patrí:

119.        Ktoré tvrdenie je správne (nucleus caudatus, pallidum, striatum)?

120.        Substancia nigra:

121.        Priamy motorický okruh bazálnych ganglií zahŕňa:

122.        Nepriamy motorický okruh bazálnych ganglií zahŕňa:

123.        O cerebelle platí (vestibulárne a pontínne cerebellum):

124.        O cerebelle platí (nucleus dentatus, fastigius, globosus):

125.        O cerebelle platí (časti, spojenia, dráhy):

126.        O cerebellárnych jadrách platí:

127.        Mozočková kôra (vrstvy):

128.        O cerebelle platí (dráhy, tractus pontocerebellaris, olivocerebellaris):

129.        O mozočkovej kôre platí (šplhavé vlákna, machovité vlákna):

130.        O cerebelle platí (archicerebellum, neocerebellum, paleocerebellum):

131.        O integračnej schopnosti cerebella platí:

132.        Papezov okruh ako základný okruh pamäťového kódovania prechádza nasledovnými štruktúrami:

133.        O hippokampálnej formácii platí:

134.        Jadro n. oculomotorius je uložené:

135.        N. oculomotorius:

136.        N. opticus:

137.        N. trigeminus:

138.        N. facialis:

139.        Medzi anatomicko-funkčné štruktúry bazálnych ganglií patrí:

140.        Medzi štruktúry extrapyramídového systému nepatrí:

141.        Medzi funkcie extrapyramídového systému patrí:

142.        Pri postihnutí extrapyramídového systému:

143.        Pri poruchách extrapyramídového systému:

144.        Svalový tonus:

145.        Ktoré z týchto tvrdení o extrapyramídovom systéme sú pravdivé?

146.        Postihnutie extrapyramídového systému sa môže klinicky prejaviť:

147.        Motorickú funkciu z hlavových nervov nemá:

148.        Diplopia je následok lézie:

149.        Lézia n. hypoglossus má za následok:

150.        Centrálny motorický neurón, tvorí:

151.        Centrálny motorický neurón:

152.        Periférny motorický neurón:

153.        Ku kríženiu pyramídovej dráhy (tracus corticospinalis) dochádza:

154.        Periférny motorický neurón – anatómia:

155.        Neuromuskulárne spojenie:

156.        Zníženie svalového tonusu môže spôsobiť:

157.        Z nasledujúcich tvrdení o svalovom tonuse sú pravdivé:

158.        Ruffiniho telieska slúžia ako receptory pre vnímanie citlivosti:

159.        Receptory hĺbkovej citlivosti / polohocit, pohybocit, vibračná citlivosť/ patria ku:

160.        Ku proprioreceptorom patria:

161.        Dráha algickej citlivosti prebieha:

162.        Dráha pre hĺbkovú citlivosť prebieha:

163.        Spinotalamická dráha vedie podnety:

164.        Fasciculus gracilis Golli vedie podnety:

165.        Pohyb hlavy s lineárnym zrýchlením vo vertikálnom smere je adekvátnym podnetom pre receptorové cylindrické bunky v:

166.        K funkciám vestibulárneho aparátu nepatrí:

167.        N. vagus:

168.        N. hypoglossus:

169.        N. glossopharyngeus:

170.        N. accessorius:

171.        N. olphactorius:

172.        Ktoré jadrá sú súčasťou mozočka?

173.        Ktoré anatomické štruktúry sú súčasťou cerebella?

174.        V mozočku sa nachádzajú (bunky):

175.        V mozočku sa nachádzajú (vlákna):

176.        Mozoček sa delí na:

177.        Ktoré z nasledujúcich tvrdení pre mozoček je pravdivé:

178.        Pre paleocerebellum platí:

179.        Pre neocerebellum platí:

180.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa neurónu sú správne:

181.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa neurónu sú správne:

182.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa neurónu sú správne:

183.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa nervového impulzu sú správne:

184.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa štruktúry synapsy sú správne:

185.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa neurónu sú správne:

186.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa organel a inklúzií sú správne: 

187.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa dendritov sú správne:

188.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa neuromodulátorov sú správne: 

189.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa neuroglie sú správne:

190.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa neuroglie sú správne:

191.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa mikrogliálnych buniek sú správne:

192.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa ependymálnych buniek sú správne:

193.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa extracelulárneho priestoru sú správne:

194.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa neurogliálnych buniek sú správne:

195.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa neurogliálnych buniek sú správne

196.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa nervov sú správne:

197.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa nervov sú správne:

198.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa oligodendroglie sú správne:

199.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa spinálnych nervov sú správne:

200.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa periférnych nervových plexov sú správne:

201.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa vodivosti nervov sú správne:

202.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa šírenia nervového impulzu sú správne:

203.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa Wallerovej degenerácie nervov sú správne:

204.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa zlyhania regenerácie nervu sú správne:

205.        Nasledovné tvrdenia o čiastočnom obnovení funkcie po poškodení miechy sú správne

206.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa receptorových zakončení sú správne: 

207.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa receptorových zakončení sú správne: 

208.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa kožných receptorov sú správne: 

209.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa nervosvalových vretienok sú správne: 

210.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa šľachových vretienok sú správne: 

211.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa nervosvalového spojenia sú správne: 

212.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa nervosvalových spojení na hladkom a srdcovom svale sú správne: 

213.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa citlivosti a dermatómov sú správne: 

214.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa reflexov sú správne: 

215.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa dermatómov trupu a dolných končatín sú správne: 

216.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa inervácie svalov sú správne: 

217.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa svalovej aktivity sú správne: 

218.        Nasledovné tvrdenia týkajúce sa stoja sú správne: 

219.        Medzi symbolické funkcie patria

220.        Gatizmus sa prejavuje pri lézii laloka

221.        Medzi poruchy vedomia nepatrí

222.        Medzi príčiny bezvedomia nepatrí

223.        Medzi príčiny bezvedomia nepatrí

224.        Medzi kvalitatívne poruchy vedomia patrí

225.        Poruchou vedomia nie je

226.        Konjugovaná deviácia očných bulbov na jednu stranu nie je prejavom

227.        Dyskonjugácia polohy očných bulbov je prejavom lézie v oblasti

228.        Fatické poruchy patria medzi poruchy

229.        Fatické poruchy nepatria medzi poruchy

230.        Medzi fatické poruchy patrí

231.        Pre afáziu nie je typická

232.        Afázia sa môže prejaviť

233.        Afázia môže pripomínať

234.        Afázia býva spojená s

235.        Afázia nebýva spojená s

236.        Wernickeho afázia je  poruchou

237.        Brocova afázia je  poruchou

238.        Afázia môže vyzerať ako

239.        Afázia nemôže byť príznakom

240.        Pre jednostrannú léziu n. glossopharyngicus platí:

241.        Pre jednostrannú léziu n. vagus  platí:

242.        Pre jednostrannú léziu n. accessorius platí:

243.        Pre torticollis platí:

244.         Pre hemiglossoplégiu  spôsobenú jednostrannou léziou n. hypoglossus platí:

245.        Príčina bulbárnej paralýzy je:

246.        Pre bulbárnu paralýzu platí:

247.        Pre pseudobulbárnu paralýzu platí:

248.        Príčina pseudobulbárnej paralýzy je:

249.        Poruchy postoja a chôdze sú prejavom poškodenia:

250.        Chvostekov príznak je pozitívny pri ochorení (syndróme):

251.        Periférna lézia NVII nad odstupom chorda tympani a nad nervus stapedius:

252.        Centrálna kvadruparéza:

253.        Lézia v ľavej (dominantnej) hemisfére sa môže prejaviť:

254.        Centrálna lézia (pyramídovej dráhy) sa prejaví:

255.        Periférna lézia (periférneho nervu) sa prejaví:

256.         Centrálna paraparéza:

257.        Rigidita:

258.        Spasticita:

259.        Centrálna hemiparéza:

260.        Bellova obrna:

261.        Talamus:

262.        Substantia nigra:

263.        Mezencefalon:

264.        Pons Varoli:

265.        Vestibulárny systém:

266.        Vestibulárny nystagmus:

267.        Vestibulárny syndróm:

268.        Predĺžená miecha:

269.        Bulbárny syndróm:

270.        Ktoré z nasledujúcich príznakov nie sú súčasťou cerebelárneho syndrómu:

271.        Expresívna afázia (Brocova) má nasledujúce klinické príznaky:

272.        Percetívna afázia (Wernickeho) má nasledujúce klinické príznaky:

273.        Do skupiny hyperkinéz zaraďujeme:

274.        Medzi skupinu cievnych kmeňových syndrómov patria:

275.        K príznakom Wallenbergovho syndrómu patria:

276.        Svalová atrofia s fascikuláciami sa objavuje u:

277.        K charakteristickým subjektívnym a objektívnym príznakom neuropatickej bolesti patria:

278.        K príznakom Brown-Séquardovho syndrómu (hemisekcie miechy) ktoré sa objavujú pod miestom lézie patria:

279.        Transverzálna lézia miechy v úrovni Th1 spôsobuje:

280.        Ktoré z uvedených subjektívnych a objektívnych príznakov nepatria medzi prejavy autonómnej dysfunkcie:

281.        Do skupiny fokálnych dystónia patria:

282.        Parinaudov syndróm vzniká pri lézii:

283.        Hyperosmia:

284.        Uncinátne krízy sú:

285.        Jednostranná anosmia je príznakom lézie v oblasti:

286.        Klinickým obrazom lézie pravého tractus opticus je::

287.         Ptóza, mióza a enophtalmus vznikajú pri lézii:

288.        Lézie v ľavej hemisfére mozgu

289.        Do klinického obrazu Claude-Bernardov-Hornerovho syndrómu patrí:

290.        Argyllov-Robertsonov príznak:

291.        Pri lézii mediálnych vlákien chiazmy opticum vzniká:

292.        Jednostranná lézia tractus opticus má za následok:

293.        Z mozgových nervov býva najčastejšie pri intrakraniálnej hypertenzii poškodený:

294.        Pri syndróme arteria carotis interna býva:

295.        Pri syndróme arteria cerebri média býva:

296.        Pri syndróme arteria cerebri anterior býva:

297.        Pri syndróme arteria cerebri posterior býva:

298.        Pri syndróme arteria basilaris býva:

299.        Subclavian steal syndróm:

300.        Pri syndróme arteria spinalis anterior býva:

301.        Intrakraniálne cievne anomálie môžu byť:

302.        Pri ruptúre intrakraniálnej aneuryzmy vzniká:

303.        Pri trombóze sinus transversus môže byť:

304.        Pri trombóze sinus cavernosus  môže byť:

305.        Pri trombóze sinus sagitalis superior  môže byť:

306.        Pri Wallenbergovom syndróme môže byť:

307.        K zvýšeniu intrakraniálneho tlaku u dospelého človeka dochádza v dôsledku:

308.        Medzi príznaky intrakraniálnej hypertenzie patrí/patria:

309.        V období kompenzovanej intrakraniálnej hypertenzie:

310.        Pri dekompenzácii intrakraniálnej hypertenzie u DOSPELÉHO človeka:

311.         Pre bolesti hlavy pri syndróme intrakraniálnej hypertenzie platí:

312.        Pre okcipitálny kónus platí:

313.        Pre hydrocefalus platí:

314.        Pre temporálny kónus platí:

315.        Pri laterálnej temporálnej herniácii:

316.        Pre vnútrolebkové kónusy platí:

317.        Syndróm intrakraniálnej hypotenzie:

318.        Tetráda kardinálnych motorických príznakov parkinsonského syndrómu zahŕňa:

319.        Medzi nemotorické príznaky parkinsonského syndrómu patrí:

320.        Parkinsonský syndróm hodnotíme ako:

321.        Dystonický syndróm hodnotíme ako:

322.        Medzi príčiny Parkinsonského syndrómu patria:

323.        Cerebellárny syndróm charakterizuje:

324.        Svalový tonus je pri postihnutí extrapyramídového systému:

325.        Dystónia:

326.        Ballizmus:

327.        Atetóza:

328.        Parkinsonský syndróm zahŕňa typické príznaky:

329.        Medzi typické príznaky parkinsonizmu nepatrí:

330.        Bradykinéza:

331.        Chorea:

332.        Pri syndróme centrálnej obrny nie sú prítomné:

333.        Do syndrómu periférnej obrny nepatrí:

334.        Pri myasténii nachádzame:

335.        Pri lézii v pravej hemisfére mozgu nachádzame:

336.        Syndróm zmiešanej obrny (centrálna a periférna) nachádzame pri:

337.        Alternujúce hemiparézy (hemiparéza a kontralaterálna lézia jedného hlavového nervu) sú:

338.        Medzi príčiny pravostrannej hemiparézy nepatrí:

339.        Pri nedostatku vitamínu B12 nachádzame:

340.        Pri periférnej lézii n. VII:

341.        Poruchy svalového tonusu – hypotóniu môže spôsobiť:

342.        Poruchy svalového tonusu – hypertonia v zmysle spasticity- narastá odpor s pohybom a môže mať prejav až sklápacieho noža je zapríčinená:

343.        Porucha svalového tonusu - rigidita je zvýšenie svalového tonusu v pokoji a stuhnutosť svalov, ktoré kladú odpor v celom rozsahu aktívneho aj pasívneho pohybu 

344.        Náhly vznik rotačného vertiga s udaním smeru, ťahom do strany až pádmi, výraznou nauzeou a profúznym vomitom, tinitom jednostranne a rýchlou úpravou 

345.        K príznakom lézie vestibulárneho aparátu nepatrí:

346.        Periférny vestibulárny syndróm charakterizuje:

347.        Čo platí pre neocerebelárny syndróm?

348.        Čo platí pre paleocerebelárny syndróm?

349.        Brunsov-Stewartov nystagmus:

350.        Ktoré z nasledujúcich tvrdení o mozočku je pravdivé?

351.        Ktoré z nasledujúcich tvrdení platí o cerebelárnej ataxii?

352.        Syndróm lézie pontocerebelárneho uhla je charakterizovaný:

353.        Pri syringomyelickej disociovanej poruche citlivosti nastáva:

354.        Pri tabickej disociovanej poruche citlivosti nastáva:

355.        Brown  Sequardov syndróm (lézia polovice miechy) sa klinicky prejaví:

356.        Anaesthesia dolorosa je nález typický pre:

357.        Pri amyotrofickej laterálnej skleróze je porucha citlivosti:

358.        Pri poruche n. oculomotorius:

359.        Ophtalmoplegia interna:

360.        Ophtalmoplegia externa:

361.        Parinaudov syndróm:

362.        Obrna horizontálnych pohybov bulbov (pohľad):

363.        Claude-Bernard-Hornerov syndróm:

364.        Pri lézii n. abducens:

365.        Pri lézii v retrochiazmatickej oblasti vpravo (radiatio Gratioletti, primárne zrakové oblasti):

366.        Korneálny reflex:

367.        Pri periférnej obrne n. facialis:

368.        Pri centrálnej obrne n. facialis:

369.        Pseudobulbárna obrna:

370.        Bulbárna obrna:

371.        Do obrazu cerebelárnej ataxie patrí:

372.        Pri cerebelárnej lézii sa môžu vyskytovať príznaky:

373.        Cerebelárny tremor je:

374.        Hlavné cerebelárne príznaky sú:

375.        Rigidita:

376.        Zvýšený svalový tonus:

377.        Svalový tonus je:

378.        Tremor:

379.        Parkinsonský tremor:

380.        Porucha stability postoja a chôdze (posturálna stabilita):

381.        Bradykinéza:

382.        Pre Parkinsonovu chorobu je typické:

383.        U pacienta v bezvedomí vyšetrujeme

384.        U pacienta v bezvedomí nevyšetrujeme

385.        U pacienta v bezvedomí nevyšetrujeme

386.        Poruchu vedomia kvantifikujeme pomocou

387.        Pacient, ktorý reaguje len na silný algický podnet, je 

388.        Pri vyšetrovaní fatických funkcií

389.        Pozitívny Rombergov príznak  pri ataxii:

390.        Negatívny Rombergov príznak pri ataxii :

391.        Ataxia pri cerebellárnej lézii :

392.        Pre ataxiu pri vestibulárnej lézii platí:

393.        Pre ataxiu pri poruche zadných miechových povrazcov platí:

394.        Pri vyšetrení postoja:

395.        Pre vyšetrenie chôdze platí:

396.        Chvostekov príznak:

397.        Babinského reflex:

398.        Pyramídové javy iritačné:

399.        Pyramídové javy zánikové:

400.        Pacient nevie ceriť doprava a zatvoriť pravé oko:

401.        Axiálne reflexy:

402.        Na vyšetrenie chuti sa bežne používa:

403.        Elementárne posturálne reflexy:

404.        Hodnotenie svalovej sily (MRC 0-5) a reflexov (0-5):

405.        Brušné reflexy:

406.        Syndróm nervového koreňa L4:

407.        Syndróm nervového koreňa L5:

408.        Syndróm nervového koreňa S1:

409.        Pacient má bolesti v drieku s vyžarovaním po zadnej strane ľavej dolnej končatiny. Neustojí na špičkách a RŠA je znížený. Môže ísť o nasledovný syndróm:

410.        Pacient má bolesti v drieku s vyžarovaním po bočnej strane ľavej dolnej končatiny. Má oslabenú dorzálnu flexiu palca nohy a RŠP je znížený. Môže ísť o:

411.        Pacient má imperatívne močenie a perianogenitálnu hypestézu.

412.        Ako sa vyšetruje Lassegueov príznak v ľahu na chrbte:

413.        Koreňový syndróm C6:

414.        Koreňový syndróm C7:

415.        Stiborova vzdialenosť (Stiborova skúška) rozsahu pohybu chrbtice sa meria pri predklone v týchto bodoch:

416.        Vyšetrenie vestibulárneho aparátu:

417.        Vyšetrenie nystagmu:

418.        Okulo-cefalické reflexy:

419.        Kalorické vyšetrenie vestibulárneho aparátu:

420.        Cilio-spinálny reflex:

421.        Hautantova odchýlka doprava:

422.        Glasgowské skóre pri hodnotení bezvedomia (Glasgow coma scale):

423.        Decerebračná rigidita:

424.        O bicipitálnom reflexe PLATÍ:

425.        O tricipitálnom reflexe PLATÍ:

426.        Pri poškodení nervus ulnaris dochádza k:

427.        O nervus medianus PLATÍ:

428.        O styloradiálnom reflexe PLATÍ:

429.        O nervus radialis PLATÍ:

430.        Poškodenie koreňa C6 sa prejaví:

431.        Poškodenie koreňa C7 sa prejaví:

432.        Poškodenie koreňa C8 sa prejaví:

433.        Poškodenie koreňa C5 sa prejaví:

434.        O nervus femoralis PLATÍ:

435.        O nervus ischiadicus PLATÍ:

436.        O nervus fibularis PLATÍ:

437.        O nervus tibialis PLATÍ:

438.        O patelárnom reflexe PLATÍ:

439.        O reflexe Achillovej šľachy PLATÍ:

440.        Poškodenie koreňa L4 sa prejaví:

441.        Poškodenie koreňa L5 sa prejaví:

442.        Poškodenie koreňa S1 sa prejaví:

443.        Pre syndróm caudae equinae platí:

444.        V Glasgowskej škále bezvedomia testujeme nasledovné funkcie:

445.        Ktorý z nasledujúcich svalov testujeme pri koreňovej lézii S1:

446.        Ktorý z nasledujúcich svalov testujeme pri koreňovej lézii L5:

447.        Ktoré z nasledujúcich tvrdení o normálnom likvore sú pravdivé:

448.        Dysdiadochokinéza je prítomná pri lézii:

449.        Neglect syndrome sa vyskytuje pri:

450.        Ktorý z nasledujúcich typov zrakovej poruchy vzniká pri lézii v oblasti chiasma opticum:

451.        Pri lézii n. abducens:

452.        Pri vyšetrovaní n. olfactorius:

453.        Masseterový reflex:

454.        Fotoreakcia:

455.        Korneálny reflex:

456.        Meningeálny syndróm sa typicky manifestuje:

457.        Medzi meningeálne príznaky patrí:

458.        Meningeálny napínací manéver, kedy u ležiaceho pacienta pri pasívnej flexii hlavy dopredu nastáva flexia dolných končatín v kolenách a stehnovom kĺbe sa nazýva 

459.        Pre Brudzinského príznak platí:

460.        Meningeálny príznak označovaný aj ako príznak „trojnožky“ sa nazýva :

461.        Meningeálny príznak, kedy u ležiaceho pacienta vzniká pri elevácii extendovaných dolných končatín bolesť v krížoch a flexia v kolenách sa nazýva :

462.        Meningeálny syndróm je súbor príznakov vznikajúcich pri dráždení mozgovo- miechových plen:

463.        V závažných prípadoch sa meningeálny syndróm manifestuje úľavovou polohou:

464.        Meningeálny príznak, kedy sa sediaci pacient s vystretými dolnými končatinami opiera aspoň jednou hornou končatinou za sebou sa označuje:

465.        Meningeálny príznak, ktorý sa vyšetruje ako obdoba obojstranného Lasségueovho manévra sa nazýva:

466.        O cerebelle platí (lézie vestibulárneho, pontínneho a spinálneho cerebella):

467.        O cerebelle platí (lézia hemisfér a vermis cerebelli):

468.        O cerebelle platí (reflexy, svalový tonus, diadochokinéza):

469.        O vyšetrení cerebella platí (dysmetria, Romberg, ataxia):

470.        O cerebellárnom syndróme platí (diadochokinéza, asynergia):

471.        U 68 ročného pacienta sa náhle rozvinula výrazná pravostranná hypermetria. Pacient nemá nauzeu, nemá nystagmus, nemá ataxiu pri postoji a chôdzi.

472.        U 33 ročnej pacientky sa v priebehu troch týždňov postupne rozvinul rotačný nystagmus na každom oku s inou intenzitou a frekvenciou.  

473.        Dementný syndróm je charakterizovaný:

474.        Medzi prejavy dementného syndrómu patria:

475.        Brušné reflexy sú znížené pri:

476.        Pri lézii v hornej Th mieche nachádzame:

477.        Oslabenie dorzálnej flexie nohy je pri:

478.        Medzi pyramídové javy zánikové nepatrí:

479.        Slabosť všetkých štyroch končatín nie je pri:

480.        Medzi extenčné pyramídové príznaky nepatrí:

481.        Zníženie svalovej sily nie je pri:

482.        Pri vyšetrení motorického systému hodnotíme:

483.        Myotatické – šľachovo okosticové reflexy na horných končatinách prebiehajú cez doleuvedené miechové segmenty C5-C8:

484.        Medzi pyramídové javy zánikové na horných končatinách patrí: 

485.        Medzi pyramídové javy iritačné na horných končatinách patrí:

486.        Brušné reflexy (kožné) a kremasterový reflex prebiehajú cez uvedené miechové segmenty:

487.        Myotatické reflexy na dolných končatinách prebiehajú cez uvedené miechové segmenty:

488.        Medzi pyramídové zánikové javy na dolných končatinách patrí:

489.        Medzi extenčné pyramídové deliberačné (iritačné) príznaky na dolných končatinách patrí:

490.        Medzi pyramídové iritačné javy flekčné na dolných končatinách patrí:

491.        Pre postoj I platí tvrdenie:

492.        Pre postoj II platí tvrdenie:

493.        Pre postoj III platí tvrdenie:

494.        Chôdza II so zatvorenými očami sa zhoršuje pri:

495.        Medzi kontraindikácie vyšetrenia postoja a chôdze patrí:

496.        Pri vyplachovaní ucha studenou (37 °C) vodou nastáva pri normálnej odpovedi:

497.        Pri vestibulárnej ataxii, titubácie v postoji a smerová odchýlka pri chôdzi:

498.        Atrofia n. opticus:

499.        Pri expanzívnych procesoch v oblasti sella turcica:

500.        Pri hypermetrii:

501.        Pre cerebelárny postoj platí:

502.        Pri vyšetrení prst-nos na strane cerebelárnej lézie môžeme zistiť:

503.        Pri vyšetrení päta-koleno na strane cerebelárnej lézie môžeme zistiť:

504.        Pre paleocerebelárny syndróm je charakteristická porucha chôdze:

505.        Pri lézii cerebella môžeme zistiť:

506.        Test na detekciu cerebelárnej ataxie sa volá:

Testové otázky zo špeciálnej neurológie:

1. Epilepsia:

2. Epileptický záchvat:

3. Medzi záchvatové ochorenia patrí:

4. Medzi somaticky podmienené neepileptické záchvatové stavy patria:

5. Záchvatové stavy:

6. Akútne symptomatické epileptické záchvaty:

7. Medzi generalizované epileptické záchvaty patria:

8. Parciálne epileptické záchvaty:

9.  Simplexné parciálne epileptické záchvaty:

10. Komplexné parciálne epileptické záchvaty:

11. Tonicko-klonický epileptický záchvat:

12. Absencie:

13. Zobrazovacie metódy v diagnostike epilepsie:

14. Z pohľadu diagnostiky epilepsie je u každého pacienta potrebné zrealizovať:

15. Epilepsia je:

16. Etiológia epilepsie:

17. Medzi antiepileptiká patrí:

18. Medzi antiepileptiká 2.generácie patrí:

19. Terapia epilepsie:

20. Medzi režimové opatrenia pri liečbe epilepsie patrí:

21. Etiologickým agensom neuroboreliózy je:

22. Pri diagnostike  neuroboreliózy majú význam:

23. Včasná lokalizovaná lymská borelióza sa môže prejavovať:

24. Neskorá diseminovaná lymská borelióza sa môže prejavovať:

25. Príznaky boreliózy:

26. Liečba včasnej boreliózy:

27. Liečba neuroboreliózy:

28. Najčastejším etiologickým agensom neuroboreliózy v Európe je:

29. Diagnózu  boreliózy potvrdzujú, resp. podporujú:

30. Pre Lymskú Borreliózu platia uvedené tvrdenia:

31. Správne tvrdenie pre anatómiu miechy a chrbtice:

32. Pacient pri automobilovej nehode utrpí kompletnú tranzverzálnu léziu miechy. U daného pacienta sa budú prítomné nasledovné príznaky:

33. Lézia miechy môže viesť ku vzniku nasledovných segmentálnych príznakov:

34. Patológie, ktoré sa môžu podieľať na iritácii spinálnych koreňov:

35. Typické klinické prejavy prolabujúceho intervertebrálneho disku, nezávisle od segmentu chrbtice:

36. Koľko stavcov má ľudská chrbtica

37. Lumboischialgický syndróm s propagáciou bolesti a parestézií na bočnej  ploche stehna a prednej ploche predkolenia až do palca je prejavom z oblasti koreňa:

38. Medzi vertebrodiskogénne algické syndromy patria:

39. Ktoré príznaky patria k obrazu lézie kauda equina:

40. Cervikobrachialny syndrome s léziou koreňov C 7 a 8 má:

41. Syndrom sfinkterovej insuficiencie je spôsobený:

42. Fyziologickým zakrivením chrbtice je:

43. K obrazu cervikokranialneho syndrome obvykle patrí:

44. Rtg obraz zlomeniny stavca Th 7 môže byť pri::

45. Pri intenzívnej bolesti v oblasti okolo lavej lopatky musíme myslieť na:

46. Pri ťažšom poškodení nervového koreňa herniou disku sú prítomné nasledovné javy: 

47. Hernia intervertebrálneho disku spôsobuje kvadruparézu pri nasledovných stavoch

48. Poškodenie intervertebrálneho disku sa prejavuje:

49. Hernia intervertebrálneho disku môže byť:

50. U lumboischialgického syndrome používame:

51. Laterálna hernia intervertebrálneho disku L4/L5 spôsobuje:

52. Laterálna hernia intervetebrálneho disku L5/S1 spôsobuje:

53. Hernia intervertebrálneho disku Th4/Th5 – možné príznaky:

54. Hernia intervertebrálneho disku C4/C5 – možné príznaky:

55. Lumbago – príznaky:

56. Liečba vertebrogénnych ochorení:

57. Lumbalgie:

58. Lumboischialgický syndróm – možné príznaky:

59. Periradikulárna terapia:

60. Hernia intervertebrálneho disku v krčnej oblasti môže spôsobiť:

61. Cervikálna myelopatia:

62. Arnold-Chiari malformácia:

63. Spondylolistéza:

64. Spondylóza:

65. Morbus Bechterev:

66. O demencii pri Parkinsonovej chorobe platí:

67. O Alzheimerovej chorobe platí:

68. Kognitívny deficit pri Sclerosis multiplex

69. O vaskulárnej demencii platí

70. Vaskulárna demencia je heterogénnou klinickou jednotkou, na základe etiológie a klinického obrazu v rámci nej rozoznávame nasledovné podjednotky:

71. Alzheimerova choroba je charakterizovaná:

72. Medzi prejavy Alzheimerovej choroby patria:

73. Bellova obrna (periférna lézia N VII) sa prejavuje:

74. Liečba Bellovej obrny (periférnej lézie N VII):

75. V liečbe tetanického syndrómu sa používa:

76. Tetania:

77. Sclerosis multiplex sa prejavuje nasledovnými príznakmi:

78. V diagnostike sclerosis multiplex sa používajú:

79. Nález v likvore typický pre sclerosis multiplex:

80. Nález na MR vyšetrení typický pre sclerosis multiplex:

81. Priebeh sclerosis multiplex:

82. Kurtzkeho škála (EDSS) – ktoré tvrdenia sú správne:

83. Prognóza sclerosis multiplex:

84. V liečbe sclerosis multiplex sa používajú tieto lieky:

85. V liečbe ataku sclerosis multiplex sa používajú tieto lieky:

86. Ktoré výroky o sclerosis multiplex sú správne

87. Typické prejavy migrény sú:

88. Prodrómy migrény:

89. Migrenózna aura:

90. Cluster headache sa prejavuje nasledovnými príznakmi:

91. Tenzná cefalea:

92. Pri  akom type bolesti hlavy musí pacient neodkladne vyhľadať lekára:

93. Ktoré výroky týkajúce sa neuropatickej bolesti sú správne:

94. Liečba neuropatickej bolesti

95. Príčiny neuropatickej bolesti

96. Aké sú možnosti liečby Parkinsonovej choroby?

97. Ktoré ochorenia majú v klinickom obraze parkinsonský syndróm?

98. Aké základné delenie tremoru poznáme?

99. Ktoré tvrdenia platia pre tremor?

100. Čo platí pre esenciálny tremor?

101. Vyberte, ktoré tvrdenie o tremore je správne:

102. Tikové poruchy:

103. Tourettov syndróm (TS):

104. Chorea:

105. Ochorenia manifestujúce sa parkinsonským syndrómom sú:

106. Označte, ktoré tvrdenia pre dystóniu sú pravdivé:

107. Čo platí pre dystonické syndrómy?

108. Dystónia:

109. Ktoré ochorenia môžu vyvolať choreu?

110. Aké druhy tremoru poznáme?

111. Uveďte ktoré tvrdenia týkajúce sa Parkinsonovej choroby sú pravdivé:

112. Parkinson plus syndrómy:

113. Pre Huntingtonovu choreu platí:

114. Huntingtonova chorea:

115. Čo platí pre choreatické syndrómy:

116. Pre poliekové poruchy hybnosti platí:

117. Označte, ktoré tvrdenia pre myoklonické ochorenia sú pravdivé:

118. Pri ktorých ochoreniach môžeme pozorovať extrapyramídové príznaky?

119. Diabetes mellitus (DM) postihuje prevažne:

120. Najčastejšou neurologickou komplikáciou diabetes mellitus je:

121. Medzi neurologické komplikácie diabetes mellitus nepatrí:

122. Diabetická amyotrofia sa prejavuje:

123. Hypoglykemická kóma:

124. Hyperglykemická kóma:

125. Chronický abúzus alkoholu:

126. Medzi neurologické prejavy chronického abúzu alkoholu patrí:

127. Za jednu z príčin zániku Rímskej ríše sa považuje chronická intoxikácia obyvateľov Ríma:

128. Intoxikácia kysličníkom uhoľnatým (CO):

129. Organické rozpúšťadlá:

130. Pôsobenie psychotropných látok na nervový systém charakterizuje:

131. Benzodiazepíny a barbituráty:

132. Pre psychostimulanciá amfetamín a jeho deriváty platia uvedené tvrdenia:

133. Malígny neuroleptický syndróm:

134. Nepriame neurologické komplikácie abúzu návykových látok sú:

135. Menierova choroba – typické príznaky sú:

136. Menierova choroba:

137. Menierova choroba – liečba:

138. Hydrops labyrintu spôsobuje:

139. Neuronitis vestibularis – spôsobuje:

140. Vertigo – spôsobuje ho:

141. Periférny vestibulárny syndróm – príznaky:

142. Benígne paroxyzmálne polohové vertigo – príznaky:

143.  Centrálny vestibulárny syndróm – príznaky:

144. Periférny vestibulárny syndróm – liečba:

145. Homonymná hemianopia:

146. Heteronymná hemianopia:

147. Binazálna hemianopia:

148. Bitemporálna hemianopia:

149. Adieho syndróm:

150. Lézia fasciculus longitudinalis medialis:

151. Strabizmus konvergens býva pri:

152. Strabizmus divergens býva pri:

153. Argyll-Robertsonov príznak:

154. Parinaudov syndróm:

155. Medzi hemoragické cievne príhody patrí: 

156. Medzi 3 najčastejšie príčiny spontánnej intracerebrálnej hemorágie patrí:

157. Rizikové faktory pre vznik spontánnej intracerebrálnej hemorágie sú:

158. Príznaky intracerebrálnej hemorágie sú: 

159. Intracerebrálna hemorágia sa dá odlíšiť od ischemickej cievnej príhody:

160. Pri pátraní po príčine intracerebrálnej hemorágie vyšetrujeme v krvi:

161. Najčastejšia lokalizácia intracerebrálnej hemorágie asociovanej s hypertenziou je:

162. Najčastejšia lokalizácia intracerebrálnej hemorágie asociovanej s cerebrálnou amyloidnou angiopatiou je:

163. Viacpočetné ložiská intracerebrálneho krvácania môžu mať za príčinu:

164. Angiografia pri intracerebrálnej hemorágii je indikovaná:

165. Komplikácie intracerebrálnej hemorágie zahŕňajú:

166. Chirurgická liečba intracerebrálnej hemorágie (ICH) je indikovaná:

167. Pri intracerebrálnej hemorágii asociovanej s orálnymi antikoagulanciami podávame:

168. Edém mozgu pri intracerebrálnej hemorágii sa lieči:

169. Medzi zásady liečby intracerebrálnej hemorágie patrí:

170. Podozrenie na cerebrálnu venóznu trombózu sa potvrdí:

171. Príčinou cerebrálnej venóznej trombózy môže byť:

172. Cerebrálna venózna trombóza sa lieči:

173. Prevalenie intracerebrálnej hemorágie do komorového systému: 

174. Intracerebrálna hemorágia môže byť prejavom

175. Pre netraumatické subarachnoidálne krvácanie platí:

176. Náhla prudká bolesť hlavy sprevádzaná nauseou, vracaním a vývojom meningeálneho syndrómu evokuje predpoklad:

177. Na možnosť subarachnoidálneho krvácania treba myslieť pri :

178. Pri diagnostike subarachnoidálneho krvácania sa uplatňuje:

179. Správny postup pri stanovení diagnózy spontánneho subarachnoidálneho krvácania:

180. Medzi možné komplikácie spontánneho SAH patria:

181. Na recidívu SAH môže poukazovať:

182. Na prítomnosť arteriospazmov môže poukazovať:

183. Prítomnosť arteriospazmov môžeme sledovať pomocou:

184. Pri zistení aneuryzmy u spontánneho SAH je potrebné:

185. Systémovú intravenóznu trombolytickú liečbu je možné použiť:

186.  Systémová intravenózna trombolytická liečba je kontraindikovaná:

187. V sekundárnej prevencii ischemických cievnych mozgových príhod sa používajú nasledujúce látky:

188. Pre tranzitórny ischemický atak (TIA) PLATÍ:

189. Tranzitórny ischemický atak v povodí a. cerebri media sa klinicky prejavuje prechodnou:

190. Tranzitórny ischemický atak v povodí a. cerebri anterior sa klinicky prejavuje prechodnou:

191. Tranzitórny ischemický atak v povodí a. cerebri posterior sa klinicky prejavuje prechodnou:

192. Pre tranzitórny ischemický atak (TIA) PLATÍ:

193. V liečbe a prevencii tranzitórneho ischemického ataku sa používajú:

194. Orotracheálna intubácia je u neurologických ochorení indikovaná:

195. Medzi akútne stavy v neurológii vyžadujúce intenzívnu starostlivosť patrí:

196. Status epilepticus sa lieči:

197. Edém mozgu sa lieči: 

198. Patienta s masívnym subarachoidálnych krvácaním ohrozujú komplikácie:

199. Porucha vedomia býva pri:

200. Delirantný stav:

201. Kolaps:

202. Porucha vedomia býva pri:

203. Decerebračné kŕče:

204. Dekortikačné kŕče:

205. Komatózny stav:

206. Komatózny stav – príčiny:

207. Komatózny stav – kalorické vyšetrenie aplikáciou vody do vonkajšieho zvukovodu:

208. Na hodnotenie pacienta v bezvedomí je užitočné nasledovné hodnotenie:

209. Delirantný stav – príznaky:

210. Neuroleptický syndróm – typické príznaky:

211. Predelirantný stav – typické príznaky:

212. Stav zmätenosti – možné príčiny:

213. Locked-in syndróm:

214. Príznakom jednostranného subdurálneho hematómu je:

215. Lokalizácia a zdroj krvácania pri subdurálnom hematóme :

216. Lokalizácia a zdroj krvácania pri epidurálnom hematóme:

217. Klinický obraz epidurálneho hematómu:

218. Liečba akútneho subdurálneho hematómu:

219. Liečba epidurálneho hematómu:

220. Príznaky posttraumatického syndrómu:

221. Klinický obraz coma vigile:

222. Klinický obraz otrasu mozgu (commotio cerebri):

223.  Príznaky mozgového edému:

224. Pri vzniku traumatického epidurálneho hematomu krváca:

225. Pri vzniku traumatického subdurálneho hematomu krváca:

226. Pri zlomenine stavca C 6 s neuplnou kompresiou miechy vzniká:

227. Transverzálna lézia miechová vo výške Th 3  má za následok:

228. Deštrukcia ľavého frontálneho laloka u praváka po úraze spôsobí:

229. Pri traume stavca Th4 je obraz Brown – Séquardovho syndrómu vpravo s týmito príznakmi:

230. Lézia v ľavej (dominantnej) hemisphere s prítomnosťou akútneho subdurálneho hematomu sa môže prejaviť:

231. Pre neuralgiu trigeminu PLATÍ:

232. Pre idiopatickú neuralgiu trigeminu PLATÍ:

233. K sekundárnej neuralgii trigeminu môže dôjsť pri:

234. K liečbe idiopatickej neuralgie trigeminu patrí:

235. Nasledujúce lieky sa zvyčajne používajú v liečbe idiopatickej neuralgie trigeminu:

236. Pre amyotrofickú laterálnu sklerózu PLATÍ:

237. Pre ochorenie motorického neurónu PLATÍ:

238. Pre hereditárnu spastickú paraparézu PLATÍ:

239. Pre spinálnu muskulárnu atrofiu PLATÍ:

240. Pre myasténiu gravis PLATÍ:

241. V liečbe mysténie gravis používame:

242. Pre Lambert-Eatonov myastenický syndróm (LEMS) PLATÍ:

243. Pre botulizmus PLATÍ:

244. Insomnia : 

245. Spánkové apnoe : 

246. Obštrukčné spánkové apnoe: 

247. Centráne spánkové apnoe: 

248. Narkolepsia: 

249. Parasomnie: 

250. Parasomnie viazané na REM spánok: 

251. Pre poruchy cirkadiánnej rytmicity platí: 

252. Shy-Dragerov syndróm: 

253. Akútna autonómna neuropatia: 

254. Pri ochoreniach vegetatívneho nervového systému bývajú zhoršené tieto funkcie: 

255. Familiárna dysautonómia (Riley):

256. Botulizmus:

257. Vrodená senzorická neuropatia s anhidrózou:

258. Hornerov syndróm:   

259. Pre sympatikový nervový systém platí:

260. Pre parasympatikový nervový systém platí:   

261. Autonómne funkcie a centrálny nervový systém:   

262. Najčastejšou príčinou neuropatie je:

263. Ktoré z nasledujúcich liekov môžu spôsobiť neuropatiu:

264. Neuropatia môže byť príčinou jedného alebo viacerých z nasledujúcich príznakov: 

265. Ktorá z uvedených substancií môže vyvolať neuropatiu:

266. Neuropatia je sprievodným príznakom nasledujúcich chorôb a porúch:

267. Najčastejšou formou diabetickej neuropatie je:

268. Ktorý z nasledovných liekov a liečebných postupov používaných v liečbe Guillain-Barrého syndrómu je v odporúčaniach založených na princípoch medicíny založenej na dôkazoch (evidence based)? 

269. Ktorý z nasledujúcich liekov a liečebných postupov sa používa pri liečbe chronickej zápalovej demyelinizačnej polyradikuloneuropatie (CIDP )?

270. Dedičnosť ktorých z nasledujúcich hereditárnych neuropatií nie je autozomálne dominantná?

271. Ktoré z nasledujúcich nálezov pomocných vyšetrení sa vyskytujú u Guillain-Barrého syndrómu?

272. Ktorý z uvedených klinických obrazov poškodenia periférneho nervového systému sa môže vyskytnúť pri diabetes mellitus? 

273. Ktoré z nasledujúcich ochorení sa môžu klinicky manifestovať ako mononeuritis multiplex?

274. Pre akútnu zápalovú demyelinizačnú polyradikuloneuropatiu (Guillain-Barré syndróm) je charakteristické: 

275. Pre alkoholickú neuropatiu je charakteristické:

276. Pri elektromyografickom vyšetrení z normálneho svalu nachádzame uvedené nálezy:

277. Pri myogénnej lézii sú prítomné v elektromyografickom obraze nasledovné nálezy:

278. Pri neurogénnej lézii sú prítomné v elektromyografickom obraze nasledovné nálezy:

279. Príznaky neuropatie sa často zhoršujú:

280. K charakteristickým klinickým príznakom lézie nervus radialis patria:

281. K charakteristickým klinickým príznakom lézie nervus ulnaris patria:

282. K charakteristickým klinickým príznakom lézie nervus peroneus patria:

283. K charakteristickým klinickým príznakom lézie nervus tibialis patria:

284. Pre syndróm karpálneho tunela sú charakteristické nasledovné klinické príznaky a tvrdenia:

285. Wallerova degenerácia je:

286. Nasledujúce tvrdenia o neuropraxii sú pravdivé:

287. Nasledujúce tvrdenia o neurotméze sú pravdivé:

288. Pre léziu brachiálneho plexu horného typu (Erbovho) je charakteristické:

289. Pre léziu brachialneho plexu dolného typu (Klumpke) je charakteristické:

290. Pre motorickú axonálnu neuropatiu sú charakteristické nasledovné elektrodiagnostické nálezy:

291. Pre motorickú demyelinizačnú neuropatiu sú charakteristické nasledovné elektrodiagnostické nálezy:

292. Pre myopatický syndróm je charakteristické nasledovné:

293. V diagnostike svalových ochorení sa používa:

294. Medzi ochorenia svalov patria:

295. Pre svalové dystrofie platí:

296. Pre Duchenneovu svalovú dystrofiu platí:

297. Pre dedičnosť Duchenneovej svalovej dystrofie platí:

298. Duchenneova svalová dystrofia sa klinicky prejavuje:

299. Pre diagnostiku Duchenneovej a Beckerovej svalovej dystrofie platí:

300. Pre prevenciu a liečbu Duchenneovej svalovej dystrofie platí:

301. Pre facioskapulohumerálnu formu svalovej dystrofie platí:

302. Pre očné myopatie platí:

303. Pre myotonickú dystrofiu platí:

304. Pre metabolické a endokrinné myopatie platí:

305. Pre zápalové myopatie platí:

306. Slabosť pletencového svalstva vzniká pri:

307. Pre myopatie platí:

308. V diferenciálnej diagnostike difúznej svalovej slabosti je potrebné zvážiť:

309. Duchenneova svalová dystrofia je gonozomálne dedičné ochorenie s poruchou génu pre:

310. Intelektové schopnosti u pacientov s Beckerovou svalovou dystrofiou sú obvykle:

311. O frontotemporálnej lobárnej degenerácii platí:

312. Ku frontotemporálnej lobárnej degenerácii patria nasledovné tri klinické jednotky:

313. O progresívnej non-fluentnej afázii platí:

314. O demencii s Lewyho telieskami platí:

315. O sémantickej demencii platí:

316. O srontotemporálnej demencii platí:

317. O Creutzfeldt-Jakobovej chorobe platí

318. Ktoré z uvedených tvrdení o meningitis purulenta sú pravdivé?

319. Medzi objektívne príznaky purulentnej meningitídy patrí:

320. Spektrum bakteriálnych pôvodcov u purulentnej meningitídy:

321. Klinický priebeh u purulentnej meningitídy je charakterizovaný:

322. Pre meningokovú meningitídu vyvolanú Neisseria meningitis platia uvedené tvrdenia:

323. Pre meningitídu spôsobenú Haemophilus influensae platia uvedené tvrdenia:

324. Pre meningitídu spôsobenú Pneumoccocus pneumonie platia uvedené tvrdenia:

325. Diagnostika purulentnej meningitídy spočíva v:

326. Empirická liečba purulentnej meningitídy je založená na podávaní:

327. Mozgový absces:

328. Medzi klinické príznaky abscesu mozgu patrí:

329. Medzi etiologické agens u seróznej meningitídy (lymfocytárne, aseptická) patria:

330. Uveďte, ktoré tvrdenie o aseptickej meningitíde je pravdivé:

331. Medzi pomocné vyšetrenia napomáhajúce diagnostike vírusovej meningitídy patria:

332. Kliešťovej encefalitíde platia nasledujúce tvrdenia:

333. Pre herpetickú encefalitídu zapríčinenú Herpes simplex vírusom typ I. platí:

334. Pre neuroinfekciu vyvolanú vírusom Herpes zoster platia uvedené tvrdenia:

335. Pre syndróm získanej imunodeficiencie (AIDS) platia uvedené tvrdenia:

336. Pre komplex príznakov spojených s AIDS platia uvedené tvrdenia:

337. Medzi neurologické prejavy AIDS patrí:

338. Medzi neurologické komplikácie AIDS patria:

339. Liečba u AIDS:

340. Creutzfeld - Jakobová choroba:

341. Tetanus:

342. Botulismus:

343. Ktoré z uvedených tvrdení pre syfilis a neurosyfilis (lues a neurolues) platí?

344. Diagnostika neurosyphilis (neurolues) spočíva v:

345. Pre progresívnu paralýzu a tabes dorsalis platia uvedené tvrdenia:

346. Tuberkulózna meningitída:

347. Medzi časté nádory detského veku patrí:

348. Medzi časté klinické prejavy mozgových nádorov patrí:

349. Ktoré z týchto tvrdení o astrogliálnych nádoroch je pravdivé?

350. Ktoré z týchto tvrdení o multiformnom glioblastóme je pravdivé?

351. Multiformný glioblastóm:

352. Ktoré z týchto tvrdení o anaplastickom astrocytóme platí?

353. Pre oligodendrogliálne nádory platia nasledujúce tvrdenia:

354. Pre embryonálne tumory platia uvedené tvrdenia:

355. Ktoré z uvedených tvrdení o meduloblastóme je pravdivé?

356. Pre extraaxiálne mozgové nádory platia uvedené tvrdenia:

357. Označte správne tvrdenia pre schwannóm (neurinóm):

358. Pre meningeómy platia uvedené tvrdenia:

359. Označte, ktoré z nasledujúcich tvrdení o meningeómoch je pravdivé:

360. Ktoré z týchto tvrdení o malígnych lymfómoch CNS sú pravdivé?

361. Nádory v selárnej oblasti: 

362. Typický hypofyzárny adenóm:

363. Ktoré z uvedených tvrdení o hypofyzárnych adenómoch sú pravdivé?

364. Kraniofaryngeóm:

365. Pre kraniofaryngeóm platia uvedené tvrdenia:

366. Pre nádory miechy a miechového kanála platia uvedené tvrdenia:

367. Nádory miechy a miechového kanála:

368. Paraneoplastické neurologické syndrómy (PaNS):

369. Pre paraneoplastické neurologické syndrómy (PaNS) platia uvedené tvrdenia:

370. Metastatické postihnutie CNS:

371. Karcinomatóza meningov (leptomeningeálne metastázy):

372. Ktoré symptómy môžu byť prejavom poruchy extrapyramídového systému?

373. Ktoré kardiálne neurologické príznaky charakterizujú Parkinsonovu chorobu?

374. Ktoré z nasledujúcich ochorení patria medzi extrapyramídové poruchy?

375. Čo platí pre Parkinsonovu chorobu?

376. Čo platí o Wilsonovej chorobe?

377. Postihnutie nervového systému pri porfýrii:

378. Deficit cyanokobalamínu (vitamín B12) môže spôsobiť najčastejšie:

379. Encefalopatia pri hepatálnej insuficiencii sa prejavuje:

380. Asterixis:

381. K dekompenzácii hepatálnej ecefalopatie môže viesť:

382. Renálna uremická encefalopatia:

383. Deficit thiamínu:

384. Wernickeho encefalopatia:

385. Ktoré z uvedených príznakov charakterizujú neurofibromatózu typ 1?

386. Ktoré z uvedených príznakov charakterizujú neurofibromatózu typ 2?

387. Pre tuberóznu sklerózu platia uvedené tvrdenia:

388. Medzi charakteristiky tuberóznej sklerózy patrí:

389. Medzi intrakraniálne nálezy u tuberóznej sklerózy patria:

390. Medzi neurokutánne syndrómy nezaraďujeme:

391. Ataxii teleangiectasii patria uvedené tvrdenia:

392. Medzi vaskulárne neurokutánne syndrómy patrí:

393. CT vyšetrenie je indikované:

394. CT vyšetrenie má vysokú senzitivitu v zobrazovaní:

395. Výhodou CT vyšetrenia je:

396. Natívne CT má nízku senzitivitu v zobrazovaní:

397. Po podaním kontrastnej látky pri CT vyšetrení sa:

398. Pre podanie kontrastnej látky pri CT vyšetrení platí:

399. Akútne krvácanie sa v CT obraze zobrazí: 

400. Akútna ischemická príhoda sa v CT obraze zobrazí:

401. CT sa v neurológii využíva v diagnostike:

402. CT angiografia:

403. MR vyšetrenie mozgu je indikované pri podozrení na:

404. MR mozgu vyšetrenie je kontraindikované v prípade:

405. MR vyšetrenie mozgu má výhody:

406. MR je senzitívnejšie ako CT v prípade:

407. Bežné MR sekvencie v neurorádiológii sú:

408. Podanie kontrastnej látky pri MR vyšetrení je indikované v prípade:

409. MR vyšetrenie zohráva kľúčovú úlohu v diagnostike: 

410. Pre MR-angiografiu platí:

411. Hyperakútna ischemická cievna príhoda v MR obraze:

412. Hyperakútne krvácanie do mozgu sa MR obraze prejaví: 

413. Ultrazvuková diagnostika v neurológii sa využíva pri hodnotení:

414. Ultrazvukové vyšetrenie využíva:

415. Vyšetrenie extrakraniálnych mozgových artérií ultrazvukovou metódou zahŕňa vyšetrenie:

416. Pri hodnotení extrakraniálneho karotického a vertebrálneho riečiska ultrazvukovou metódou sa využíva:

417. Pri hodnotení intrakraniálnej cirkulácie ultrazvukovou metódou sa využíva:

418. Medzi indikácie ultrazvukového vyšetrenia mozgovej cirkulácie patrí:

419. Transkraniálny doppler sa využíva pri hodnotení:

420.  Príčinou mikroembolov v inrakrániu môžu byť:

421. Výhody ultrazvukového vyšetrenia mozgovej cirkulácie:

422. Medzi angiografické vyšetrovacie metódy mozgovej cirkulácie patrí:

423. Najlepšia rozlišovacia schopnosť vo všeobecnosti pri vyšetrení cerebrálnej cirkulácie je:

424. Komplikácie digitálnej subtrakčnej angiografie sú:

425. Indikácie angiografického vyšetrenia mozgovej cirkulácie sú:

426. Kontraindikácie angiografického vyšetrenia sú:

427. Pozitrónová emisná tomografia (PET)

428. O pozitrónovej emisnej tomografii (PET) platí:

429. Natívna rtg snímka v neurológii:

430. Počítačová tomografia (CT) v neurológii:

431. V normálnom CT mozgu:

432. CT v prípade cievnej mozgovej príhody:

433. CT mozgu u kraniocerebrálnej traumy:

434. Hydrocefalus sa v CT obraze znázorňuje:

435. Meningeóm v CT obraze:

436. Schwanóm v CT obraze:

437. Poúrazový hematóm v CT obraze:

438. Zobrazovanie malígnych tumorov v neurológii:

439. Subarachnoidálne krvácanie v CT obraze:

440. V prípade herniácie lumbárnych intervertebrálnych diskov:

441. Pre zobrazenie cervikálnej myelopatie platí:

442. Tumory v spinálnom kanáli sa zobrazujú:

443. Pre zobrazenie fraktúr tiel stavcov platí:

444. CT angiografia:

445. MR angiografia:

446. Pre zobrazenie mozgových metastáz platí:

447. Absces mozgu:

448. Pre zobrazovacie metódy v diagnostike sclerosis multiplex platí:

449. Osteolytické metastázy lebky:

450. Trombóza artérií Willisovho okruhu:

451. Meningeóm v zobrazovacích metódach:

452. Zobrazenie arteriovenóznych malformácií:

453. Trombóza mozgových splavov:

454. Pre zobrazenie aneuryziem mozgových artérií platí:

455. Pre zobrazovanie mozgu pri demencii Alzheimerovho typu platia uvedené tvrdenia:

456. Pre zobrazenie malígneho gliómu platí:

457. Schwanóm v MRI obraze:

458. Nádory hypofýzy v neurozobrazovacích metódach:

459. Tumory spinálneho kanála:

460. Pre zobrazenie lézie miechy platí:

461. Fraktúry stavcov v rádiologickej diagnostike:

462. Natívna rtg snímka chrbtice:

463. Osteolytické lézie lebky alebo chrbtice:

464. Pre zobrazenie intracerebrálneho krvácania platí:

465. Pre zobrazenie syringomyélie platí:

466. CT angiografia:

467. MR angiografia:

468. Digitálna subtrakčná angiografia:

469. Denná produkcia cerebrospinálneho moku (likvoru) je:

470. Funkcia cerebrospinálneho moku je:

471. V cerebrospinálnom moku sa normálne nachádzajú:

472. Cerebrospinálny mok sa nachádza:

473. Subarachnoidálny priestor je:

474. Xantochrómia cerebrospinálneho moku:

475. Cerebrospinálny mok môžeme získať odberom:

476. Hypoglykorhachia (nízka hladina cukru v likvore) môže byť pri:

477. Medzi komplikácie lumbálnej punkcie patrí:

478. Pri subarachnoidálnom krvácaní nájdeme v likvore:

479. Prvú lumbálnu punkciu urobil:

480. Oligoklonálna skladba v likvore je prítomná v prípade:

481. Medzi indikácie vyšetrenia cerebrospinálneho moku patria uvedené ochorenia:

482. Medzi kontraindikácie odberu likvoru lumbálnou punkciou patrí:

483. Medzi základné parametre posudzované pri vyšetrení likvoru patrí:

484. Miecha sa u novorodenca končí v úrovni tela stavca:

485. Čo je elektroencefalografia (EEG)?

486. Pre technické parametre snímania EEG záznamu platí:

487. Pre polaritu v EEG a pre normálne EEG u dospelých platí:

488. Pre aktivačné metódy v EEG platí:

489. Ktoré z týchto tvrdení pre EEG je pravdivé?

490. Medzi špecifické EEG vzorce u pacientov s generalizovanou epilepsiou patria:

491. Pre nešpecifické EEG vzorce pacientov s generalizovanou epilepsiou platí:

492. Ktoré z uvedených tvrdení týkajúce sa EEG je pravdivé?

493. Pre periodické výboje (PD)v EEG platia nasledovné tvrdenia:

494. EEG vyšetrenie je primárne indikované u:

495. Elektroencefalografia je:

496. Medzi štandardne používané aktivačné metódy v EEG patrí:

497. Medzi špecifické epileptiformné EEG grafoelementy patria:

498. Elektroencefalografia:

499. Ktoré výroky týkajúce sa EEG sú platné:

500. Medzi elektrofyziologické vyšetrovacie metódy patrí:

501. Tieto výroky o EEG sú pravdivé:

502. Vertexové ostré vlny v EEG zázname:

503. Pre EEG platí:

504. Frekvenčné pásma EEG sa delia na:

505. Za patologické  EEG nálezy sa považujú:

506. Aktivačné metódy v EEG:

507. Pre polysomnografiu platí:

508. Dlhodobé monitorovanie EEG :

509. Zrakové evokované potenciály sú abnormálne najmä ak:

510. Sluchové kmeňové potenciály môžu poukazovať na poruchu sluchu, ak:

511. Sluchové kmeňové potenciály môžu poukazovať na léziu mozgového kmeňa, ak:

512. Somatosenzorické potenciály z nervus medianus môžu poukazovať na léziu mozgového kmeňa, ak:

513. Somatosenzorické evokované potenciály z n. tibialis posterior môžu poukazovať na léziu mozgovej hemisféry ak:

514. Evokované potenciály:

515. Pre PR VEP (zrakový evokovaný potenciál na obraz štruktúrovaného podnetu) platia uvedené tvrdenia:

516. BAEP, ABEP, ABR (krátkolatentné sluchové kmeňové evokované potenciály):

517. Pre SSEP (somatosenzorické evokované potenciály) platia uvedené tvrdenia:

518. Pre ERP (kognitívne evokované potenciály) platia uvedené tvrdenia:

519. Pre MEP (motorické evokované potenciály) platia uvedené tvrdenia:

520. Pre VEP (zrakové evokované potenciály) platia uvedené tvrdenia:

521. Vlna P300 ERP sa používa hlavne v diagnostike:

522. Pre CNV (contingent negative variation) platia uvedené tvrdenia:

523. V diagnostike sclerosis multiplex je najvyšší diagnostický prínos pri použití:

524. Označte, ktoré tvrdenie o EMG je správne:

525. Pre kondukčné (stimulačné) EMG platí:

526. Čo platí pre EMG – kondukčné štúdie (stimulačné EMG)?

527. Pre ihlovú EMG platí:

528. Pre abnormálnu spontánnu aktivitu svalov snímanú ihlovou EMG platí:

529. Medzi patologické potenciály registrované pri spontánnej aktivite svalov pri ihlovej EMG patria:

530. Pri vôľovej aktivite (kontrakcii) u ihlovej EMG platí:

531. Pri hodnotení svalovej aktivity pri minimálnej kontrakcii u ihlovej EMG platí:

532. Označte, ktoré tvrdenie o posturografii je pravdivé:

533. Posturografia:

534. Posturografické vyšetrenie je indikované u týchto ochorení:

535. Nystagmografia je:

536. Nystagmografia – pri oslabení ľavého vestibulárneho systému býva:

537. Nystagmografia – kalorické vyšetrenie u zdravého jedinca:

538. Nystagmografia – kalorické vyšetrenie pri hypofunkcii pravého vestibulárneho systému:

539. Psychologickú diagnostiku v neurológii používame za účelom:

540. Medzi klinické psychologické metódy zaraďujeme:

541. Každé psychologické vyšetrenie musí:

542. Medzi skríningové testy kognitívnych funkcií patrí:

543. Medzi posudzovacie stupnice kognitívneho poškodenia patrí

• USTNA_SKUSKA.docx

Nevšímalová S., Růžička E., Tichý J.: Neurologie, Galen, 2002, 2005  

E. Růžička a kol. Neurologie. Triton 2019

Ambler Z.: Základy neurologie (Galén)

Ambler Z et al: Klinická neurologie – část obecná, 2. vyd., Triton 2012, 

Okruhy tém diplomových prác na II. neurologickej klinike:

• Parkinsonova choroba a iné pohybové ochorenia
• Sclerosis multiplex
• Demencie
• Cerebrovaskulárne ochorenia
• Epilepsia

..a mnoho ďalších!